Ford

Abraham Begeijn na bratislavskom obraze stvárnil jednu z takýchto typických scenérií. Neveľké stádo hnané pastierom prechádza cez rieku, sprevádza ich žena s dieťaťom, na brehu zostal už iba pes. Maliar sa vzdal antických architektonických prvkov a zobrazil iba „čistú“ taliansku krajinu.

Pri jej koncipovaní využil schému, s ktorou pracoval Nicoales Berchem: pokým vpravo vyrastá z rieky kolmá stena a striktne uzatvára prvý priestorový plán, na opačnej strane sa krajina otvára až k ďalekému horizontu. Tam sa aj vinie od brodu kľukatá cesta lemovaná figurálnou stafážou (malá črieda s pastierom, muž s nákladným oslom), ktorá svojím rozmiestnením v priestore prispieva k iluzívnosti jeho hĺbky.

Begeijn sa však sústredil predovšetkým na popredie obrazu. Tu prejavil svoj zmysel pre zachytenie detailov priľahlého brehu (kamene, tráva) a pestré odevy vidiečanov, zatiaľ čo zvyšok obrazu má skôr doplnkový ráz a jeho monochrómne ladenie postráda živosť prvého plánu.

Zobrazenie brodu so stádom, ktoré prechádza cez plytčinu na druhý breh rieky, bolo novým krajinárskym motívom 17. storočia. Stalo sa typickým pre tvorbu talianizujúcich Nizozemcov, ktorí v 1. polovici 17. storočia (v dvoch generačných vlnách) pobývali kratší či dlhší čas v Taliansku a maľovali tamojšiu krajinu.

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.