Súťažný návrh na Univerzitné mesto v Bratislave 1940 -1941 - 2. cena ex aequo

Snaha predstaviť Slovensko ako životaschopný štát sa popri propagácii úspechov hlavne bytovej a infraštruktúrnej výstavby prejavila obzvlášť výrazne v programoch rozvoja hlavného mesta Bratislavy. Prednostná pozornosť sa zamerala na architektonicko-urbanistické problémy zdedené z medzivojnového obdobia, a to na sústredenie vysokých škôl a štátnych úradov do ucelených komplexov. Konkrétne riešenia sa mali nájsť prostredníctvom medzinárodných súťaží. O stavebné podujatia sa predstavitelia štátu živo zaujímali, ako to dokladajú fotoreportáže Slovenskej tlačovej kancelárie, zachytávajúce prezidenta Jozefa Tisa, predsedu vlády Vojtecha Tuku a ďalších členov kabinetu pri prehliadkach súťažných návrhov, kladení základných kameňov či pri kolaudáciách novostavieb.

Medzinárodná súťaž na Univerzitné mesto na Bratislavskom hrade a v podhradí (1940—1941) bola vypísaná ako všeobecná, anonymná a prístupná odborníkom árijského pôvodu. Lokalitu presadil priamo V. Tuka, ktorý v tom čase zastával aj post rektora Slovenskej univerzity. Súťaž mala vyriešiť priestorové nároky predovšetkým Slovenskej univerzity (SU), pôvodnej Univerzity Komenského, a Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT), pôvodnej Štátnej vysokej školy technickej Dr. M. R. Štefánika v Košiciach, ktorá v roku 1939 presídlila do Bratislavy. Zároveň sa mal vyriešiť problém hradnej ruiny a odstrániť hygienicky a staticky nevyhovujúca historická zástavba územia, pričom by zmizla aj stará židovská štvrť. 

Jednu z dvoch druhých cien ex aequo získal návrh od talianskych architektov Ernesta B. La Padulu a Attilia La Padulu z Ríma. Objavili sa v ňom motívy moderne klasicizujúceho Stile Littorio, oficiálneho štýlu talianskeho fašizmu, ako aj racionalistické riešenia. Obzvlášť impozantne pôsobí ústredná budova SU, vztýčená namiesto hradného paláca a napojená na centrum mesta monumentálnym súborom schodísk a rámp s ďalšími budovami SU po stranách.

Realizácia Univerzitného mesta mala začať po skončení vojny a prebiehať po etapách, rozplánovaných na niekoľko desaťročí. Základom realizačného projektu sa mal stať návrh bratov La Padulovcov so zapracovaním vybraných riešení z ostatných ocenených a odmenených návrhov. Po vojne z týchto plánov zišlo. Začiatkom 50. rokov odštartovala rekonštrukcia hradného areálu; zástavba v podhradí bola nakoniec asanovaná až v súvislosti s výstavbou Mosta Slovenského národného povstania (1967—1972).

lab.SNG ● Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)