Pomník Milana Rastislava Štefánika I.

Viliam Malík

Ústredným pomníkovým podujatím medzi dvoma vojnami na Slovensku sa stal súbeh na Štefánikov pomník pre Bratislavu. Po tom, čo prvá súťaž (1928) nepriniesla želateľné výsledky, bol do užšej súťaže vyzvaný známy český sochár, v tom čase oficiálny monumentalista, Bohumil Kafka, roku 1931 poverený realizáciou. Ako miesto pre postavenie pomníka bolo určené bývalé Korunovačné námestie (dnes Nám. Ľudovíta Štúra), odkiaľ len prednedávnom odstránili zvyšky rozbitého pomníka Márie Terézie. Štefánikov pomník nemal šťastný osud – akoby stál na zakliatom mieste, stal sa terčom separatistických útokov i zákulisného politikárčenia. V júni 1940 bol český lev so štátnym znakom bývalého Československa odstránený a postupne sa začal rozoberať aj pylón. Aj popri zrejmých sklonoch k popisnosti, epickosti a idealizácii bol pokladaný – ako napísal kritik Jaroslav Honza (Dubnický) – „za nateraz najlepšiu prácu v odbore monumentálneho sochárstva na Slovensku“ (Elán, 1939).

datovanie:
miery: výška 33.5 cm, šírka 25.0 cm
výtvarný druh: fotografia
v kolekciách:
materiál: papier, fotografický
technika: čiernobiela fotografia
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: UP-DK 3931
zo súboru: Pomník Milana Rastislava Štefánika I. - V. (1/5)

vyhľadávať podľa farieb diela