Apolka horí (16.6.1944)

Viliam Malík sa časťou svojej tvorby venoval krajinárskej fotografii. Jeho zimný motív Žiarskej doliny z roku 1939 oplýva svetlom, ktoré plasticky modeluje prírodnú panorámu. Viliam Malík je v tom čase viac známy ako fotograf civilnejších mestských motívov, prípadne vidieckych slávností. Súbory fotografií z obdobia slovenského štátu v podstate reagujú na aktuálne situácie v spoločnosti, ktoré sa v jeho prípade stupňujú najmä k záveru existencie slovenského štátu.

Pred vznikom Slovenskej republiky fotografuje opustené československé pohraničné bunkre a protitankové zátarasy v Petržalke, ale ku koncu vojny pomerne intenzívne dokumentuje bombardovanie Bratislavy a návrat repatriantov domov. Jeho rozsiahly cyklus Repatrianti zaznamenáva nielen „zničené miesta“, ale aj „akési nové sťahovanie národov – množstvo prepustených väzňov, zajatcov, skutočných vyhnancov a utečencov sa snažilo buď dostať do svojich pôvodných domov, alebo si nájsť domov nový. ... Jeho mimoriadne zaujatie témou sa prejavilo najmä v tom, že porušil svoju obvyklú zásadu – nepristupovať k ľuďom príliš blízko. ... akoby stále niečo hľadal v ich tvárach a výrazoch.“ Útrapy po prežitom, ale aj akési vydýchnutie si z ich skončenia, je zmesou rozporuplných pocitov z ukončenia vojny na Slovensku.