Discover art's branching pathways

Navonok vidíme štyri postavy sediace vedľa seba. V strede leží jednoduchý predmet – fľaša, nenápadný stredobod scény, ktorý odkazuje na názov diela: Raňajky. O čom asi postavy premýšľajú?

Postavami a farebnými plochami rozpráva Milan Paštéka príbeh, ktorý nemožno jednoznačne preložiť do slov. Figúry sú zredukované na základné tvary, bez individuálnych čŕt, akoby zbavené identity – a predsa nesú citeľné napätie vo vzájomných vzťahoch.

Znepokojujúci prvok predstavujú tmavé formy za postavami. Pôsobia ako tiene – nie však prirodzené, ale zosilnené, takmer samostatné. Akoby neboli len odrazom tela, ale skôr jeho vnútorným stavom, ktorý si každý nesie so sebou. Tiene tu neplnia funkciu svetla a priestoru, ale významu — zdvojujú postavy, znásobujú ich prítomnosť a zároveň vytvárajú napätie medzi fyzickou blízkosťou a ich vnútorným prežívaním.

Paštéka týmto dielom neponúka príbeh v tradičnom zmysle. Skôr otvára priestor pre otázky: čo znamená byť spolu? A čo sa odohráva v tichu počas spoločných  raňajok, v tej najobyčajnejšej chvíli dňa?