23. február 2021
Kolekcia obsahuje 70 diel
4 minúty
Výstavný projekt Východoslovenskej galérie predstavuje mikropohľad na odievanie meštianstva a aristokracie v období medzi rokmi 1890 a 1914, označovanom aj ako Belle Epoque. Táto doba je v kontraste s prvou svetovou vojnou vnímaná ako obdobie radosti, inovácií, eufórie a rozvoja, keď bola Európa na vrchole svojho medzinárodného vplyvu. Avšak je to aj doba komplexná, plná paradoxov, triednych rozdielov, chudoby a nedostatku. Priemyselná revolúcia posunula módu k oveľa širšiemu okruhu zákazníkov a priniesla dovtedy nevídaný voľný výber tovaru, spojený so zrodom materializmu a dopytom po hmotných statkoch.

Výstava sa nesústreďuje len na módu dám, ale poukazuje aj na vývoj pánskeho vkusu. Premeny rôznych siluet mužského a ženského odevu úzko súvisia so stavom spoločnosti, jeho triednou segregáciou, ekonomickou úrovňou, politickou i náboženskou orientáciou, dokonca i úlohou genderových rolí. Pomyselný ideál ženskej siluety prešiel na prelome storočí mnohými fázami: od tvaru presýpacích hodín zdôrazňujúcich úzky pás, cez esovitú líniu tvarovanú korzetmi a akcentujúcu tzv. holubie poprsie, až po organické krivky inšpirované secesiou a pripomínajúce rastliny. So zrodom nového životného štýlu sa začal aj boj o emancipáciu žien a potláčanie tradičných estetických nárokov na ženské telo. Pánska móda bola strohejšia, praktickejšia a prechádzala skôr procesom oslobodzovania sa od viktoriánskych aristokratických prvkov – vychádzkových palíc, klobúkov či vreckových hodiniek. V porovnaní s dnešným tempom však boli módne vlny v tom čase veľmi pomalé a zmeny v šatníku trvali aj vďaka prešívaniu a recyklácii niekedy aj celé dekády.

Ukážky dámskeho a pánskeho štýlu na prelome storočí:
Július Andorko – Manželia pri stole, okolo 1900István Csók – U sprostredkovateľa služobníctva, 1892Konštantín Kövári-Kačmarik – Módna skica III., 1908–1912 Július Török – Štúdie mužských a ženských postáv, 1900Neznámy autor – Portrét dvoch žien, 1880Neznámy autor – Portrét neznámej rodiny, okolo 1880

Spoločnosť sa v 19. storočí priam rozpadla na rôzne, striktne rozdelené triedy. Odev bol vnímaný ako prejav kultúry a symbol spoločenského postavenia jednotlivca. Aristokracia si držala svoj vyšší status aj v móde a oproti obyčajným ľuďom sa oblečenie privilegovanej vrstvy odlišovalo farbou, materiálom i štýlom. Aj keď bola móda v priamom protiklade voči modernému meštianskemu duchu šetrnosti, ilustrovala aristokratický étos okázalosti a utrácania, a pôsobila na hravú povrchnosť mondénneho sveta. Názov výstavy je odkazom na prvú časť knihy Gillesa Lipovetského Říše pomíjivosti, v ktorej sa autor zaoberá dejinami módy, poukazuje aj na vznik marketingových stratégií a voľného predaja z pohľadu konzumnej spoločnosti. 

Módne trendy kozmopolitizmu a bohémstva môžeme pozorovať v dielach umelcov ako Elemír Halász-Hradil, Ernest Rákosi, Ákos Aranyossy, Maximilián Kurth, Július Éder, Konštantín Kövári-Kačmarik, Július Rudnay, Andrej Bača, Koloman Hažlinský, Ľudovít Čordák, Emil Alexay-Olexák, Leopold Horovitz, Július Török, István Csók, a ďalších. Faktom smutne ilustrujúcim dobu je aj to, že na výstave nie je zastúpená žiadna umelkyňa. Maľby, kresby, grafiky či dobové fotografie ukazujú nielen premeny odevu, ale aj vplyv prísnej etikety a význam symbolických prvkov a signálov dotvárajúcich podobu životného štýlu. Výstava uvažuje o koncepte odevu ako spoločenskej povinnosti a tiež o období Belle Epoque ako počiatku trendov materializmu a priemyselnej produkcie, určujúcich vývoj módy a vkusu až do súčasnosti.

Pozrite si kompletný kurátorský text a ďalšie postrehy k téme odievania a etikety.