03. august 2021
Kolekcia obsahuje 171 diel
8 minút
Galéria umelcov Spiša má vo svojom zbierkovom fonde viac než 2 300 malieb, sôch, grafík, fotografii a multimédií. Pri akvizíciách kladieme dôraz na súčasný vývoj umenia na Slovensku a snažíme sa postupne budovať ucelené profily autoriek a autorov mladej a strednej generácie, ktorí majú prepojenie na východné Slovensko a oblasť Spiša.
Kolekcia Súčasného umenia galérie predstavuje multižánrový výber z 290 akvizícii získaných v posledných dvoch desaťročiach. Spoločným menovateľom zastúpených diel je osobná autorská výpoveď a reflexia aktuálnych spoločenských problémov. Mnohé formou nadsázky až irónie poukazujú na sociálno-politické dianie či priority modernej konzumnej spoločnosti.

 
Autorky a autori v kolekcii
 
Vladimíra Vajsová – Matrioška, 2017Vladimíra Vajsová – Arnold, 2017Vladimíra Vajsová – Rande, 2015Vladimíra Vajsová – Zahľadené, 2019

Vladimíra Savkaničová (rod. Vajsová) využíva segmenty irónie, zveličenia a pomocou hyperbol parafrázuje a interpretuje známe obrazy z dejín výtvarnej kultúry a popkultúry. Riešenie postmoderných problémov týkajúcich sa trendov, identity, sebavedomia, idealizácie a dokonalosti odľahčuje sarkazmom s vtipnými dodatkami. Jej maľby vypovedajú o ľudských a spoločenských ilúziách aj dezilúziách, nepokoji a duševnom nasmerovaní súčasnej doby.      


 
Katarína Balúnová – Mestský cintorín, 2019Katarína Balúnová – Nekrajina I., 2009Katarína Balúnová – Nekrajina II., 2009Katarína Balúnová – Lode chrámu III., 2012

Katarína Balúnová sa zaoberá vzťahmi mesta, urbanizmu a pôvodnej fauny a flóry. Na jej obrazoch sa stretáva geometrická štruktúra architektúry s živočíchmi, ktoré sa symbolicky vracajú do ľuďmi obývaných priestorov ako spomienka na život pred asfaltom.


 
Amalka Ľudmila Valenčíková – Postoj I., 2003Amalka Ľudmila Valenčíková – Malý objekt, 2008Amalka Ľudmila Valenčíková – Krajiny duše III., 2009 Amalka Ľudmila Valenčíková – Krajina s oknom, 2009

Amalka Ľudmila Valenčíková inklinuje k organickým tvarom a svoje diela necháva žiť ďalej pôsobením prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Sleduje zmeny štruktúr a spája prírodné prvky s umelými. Na ženskú problematiku prihliada z početných úrovní vnímania. Autorka nadväzuje na akčné a minimalistické umenie a okrem sochárstva tvorí aj video, inštalácie, performance či scénografiu.


 
Slavomír Durkaj – Tornádo, 2012Slavomír Durkaj – Krajina s kravami, 2011Slavomír Durkaj – Believe, 2015Slavomír Durkaj – Vrstvy, 2015

Slavomír Durkaj sa zameriava na konflikt prírody a modernej civilizácie. Inšpiráciu čerpá z prostredia, v ktorom žije a zo situácií, ktoré sú v danom momente v jeho živote aktuálne. Durkajove sureálne diela kritizujú spoločnosť, v ktorej honba po úspechu a mamone zaujala popredné miesto v hodnotových rebríčkoch. Na maľbách znázorňuje detaily ľudských tiel, zvierat či chemických značiek odkazujúcich na ekologickú devastáciu planéty.


Viliam Slaminka – Volleybutts, 2013

Viliam Slaminka sa popri voľnej tvorbe zaoberá komiksom a ilustráciou. Jeho diela sú založené na odľahčenej popkultúrnej symbolike a hravej interpretácii aktuálnych sociálnych tém. Dôraz kladie na jednoduchosť, tvarovú štylizáciu a farbu.


Tomáš Agat Błoński – Voda 1., 1997

Tvorba Tomáša Agat Błońského siaha za hranice fotografie a prelína sa od veľkoformátovej fotografie cez experimentálne fotografické techniky a inscenovanú fotografiu po interaktívne počítačové umenie a inštaláciu.


Paulína Halasová – Pripravená na seba, 2015

Paulína Halasová reaguje na ženské stereotypy z príbehov rozprávok, komiksov a mainstreamových filmov. Pasívna rola princeznej ustupuje aktívnej úlohe obrazu súčasnej ženy. Využíva pritom širokú škálu farebných poltónov a prikláňa sa k uvoľnenému nanášaniu farby. Typická je pre ňu kombinácia nadsázky a irónie.


 
Robo Kočan – Hitchcockové vtáky, 1993 – 1997Robo Kočan – Nečakané zvláštnosti, 2011Robo Kočan – Goralská hrdosť, 2011Robo Kočan – Pegas Tatranský, 1993 – 1997

Róbert Kočan sa venuje inscenovanej a počítačovo manipulovanej fotografii, inštaláciám a projekciám. V originálnych zobrazeniach slovenskej krajiny intenzívne pracuje so svetlom. Popri luminografických kresbách vytvára imaginárne obrazové svety a netradičné portréty s prímesou vizuálnej symboliky.


 
Matúš Lányi – Helmet, 2013Matúš Lányi – Crucifix, 2013Matúš Lányi – Revelation 11, Measuring of the Temple, 2009Matúš Lányi – Uninstalling, 2009

Hlavnými témami tvorby Matúša Lányiho, pozostávajúcej predovšetkým z malieb, videí a inštalácií, sú náboženstvo a viera. Prepája biblické motívy s vedou, športom a počítačovým vizuálom. Kresťanské symboly aplikuje na predmety súčasnej konzumnej kultúry.


 
Jaroslav Malík – První večeře Páne 1929 I., 2007 Jaroslav Malík – První večeře Páne 1929 II., 2007Jaroslav Malík – Čtrnást zastavení I., 2009 – 2014Jaroslav Malík – Moje malá próza Róza III., 1991 – 1993

Fotograf Jaroslav Malík sa venuje témam ľudskej minulosti a procesom zrodenia, života a smrti. Každý tematický cyklus spracúva dva roky, aby ho obsiahol v dostatočnej miere a kvalite. Pri tvorbe využíva rôzne postupy vrátane koláže či zväčšenia makrodetailov.


Richard Roháč – Digiterror, 2016

Diela Richarda Roháča sú kritikou súčasnej spoločnosti dovedenej do absurdnej až grotesknej podoby. Zobrazuje ju v plnej ohavnosti, akoby všetko potlačené zlo vyplávalo na povrch. Je to svet bez poriadku, kde honba za peniazmi, alkoholizmus, chlipnosť a korupcia politická aj cirkevná určujú pravidlá hry. Zdanlivá neusporiadanosť kompozície odkazuje na chaos a neprehľadnú pluralitu dnešnej doby.


 
Simona Štulerová – Tiene IV., 2015Simona Štulerová – Tiene I., 2015Simona Štulerová – Bez názvu I., 2016 Simona Štulerová – Bez názvu, 2015 – 2016

Základnou témou diel Simony Štulerovej je analýza konfliktu prírodného a civilizačno-kultúrneho prostredia. Autorka skúma prieniky týchto teritórií, rozklad krajiny a postupné vytrácanie sa čistej prírody. Experimentuje s rôznymi tvarmi a formátmi obrazov či s kombináciami techník a materiálov ako napr. výšivka na plechovom podklade.


 
Anna Fedáková – Bez názvu, 2009Anna Fedáková – Otváranie do vnútra, 2010Anna Fedáková – Svetlo I., 1994Anna Fedáková – Dosahovanie III., 1995Anna Fedáková – Preniknutie, 1995

Anna Fedáková rozvíja motív svetla – vnútorného vyžarovania, priesvitu či iluminácie. Jej olejomaľby, objekty z vosku, ručne vyrábaný papier alebo živé gobelíny akoby obsahovali vlastnú auru a prehovárali záhadným jazykom. Verí v liečivú a komunikačnú silu umenia, ktoré prepája zmyslový svet s duchovným.


Roland Neupauer – Kraslica, 2018

Roland Neupauer expresívnym rukopisom zachytáva zmyslové pôsobenie svojho okolia. Vnútorne oslobodený od akýchkoľvek pravidiel necháva prehovoriť farbu, gesto a emócie.  V mnohých kompozíciách sa okrem živej a sviežej farebnosti objavujú kubizujúce formy, ktoré zaujímavým spôsobom budujú obrazový priestor.


Pavol Breier – Tibetský nový rok, Sonam Losar V., 2015
Pavol Breier – Tibetský nový rok, Sonam Losar V., 2015  

Ťažiskom tvorby Pavla Breiera sú dokument a reportáž, krajina, reklamná a divadelná fotografia. Autor vytvára pôsobové fotografické cykly z horských oblastí. V sériách Himaláje, Tibet, Orava, Pamír a i. sa zameriava na život miestnych ľudí a prírodné panorámy.


 
Milan Hnat – Prídem ako zlodej I., 2003Milan Hnat – Sanctus, 2010Milan Hnat – Prah tolerancie, 2009Milan Hnat – Terč, 2009

Milan Hnat vkladá fragmenty ľudských a zvieracích figúr do naratívov na veľkoformátových plátnach. Autor v nich interpretuje biblické texty a podobenstvá. V menších gestických maľbách využíva farebnú a tvarovú tradíciu v duchu neoexpresionizmu a fauvizmu.


Eva Čarnoká – Space Shuttle Flexible, 2014

Eva Čarnoká vychádza z vnútornej potreby vyjadriť svoje pocity v reakcii na zásadné a extrémne životné situácie. V dielach prezentuje intímnu výpoveď smerujúcu až k akejsi autoterapii. Často pracuje so sebairóniou, vizuálnou hrou, či s humornou interpretáciou zložitých problémov.


 
Petr Jedlička – V okne, 2014 Petr Jedlička – Staroušci, 2007Petr Jedlička – Hlava, 2005Petr Jedlička – Bojovník, 1995

V sochárskom a maliarskom diele Petra Jedličku dominuje človek, ktorý sa preňho stal nevyčerpateľnou témou. Autor expresívne a pomocou tvarovej nadsázky reaguje na vzájomné odcudzenie a krízu ľudských hodnôt. V agresívne farebných, groteskných tvárach jeho postáv sa zračí chaotická neurčitosť a celé spektrum konfliktných emócií.


Quirin Jedlička – Destinácia, 2013

Tvorba Quirina Jedličku je plná komických, ironických a zľahčujúcich prvkov, vďaka ktorým zobrazuje vážne témy v optimistickom duchu. Abstraktným jazykom zachytáva podstatu zobrazovaného, či už ide o prírodu, krajinu, ekológiu alebo človeka.


 
Ladislav Kacvinský – Smútok, 1997Ladislav Kacvinský – Rodina, 1988Ladislav Kacvinský – Matka, 1988Ladislav Kacvinský – Najmladší II., 1989

Ladislav Kacvinský tvoril popri monumentálnych a komorných plastikách v bronze, kameni a dreve aj figurálne sochárske kresby. Sústredil sa na vzťah matky a dieťaťa, nevinnosť a čistotu inšpirované témamy kresťanstva a rodiny. Podarilo sa mu zachytiť vzťah v momentoch naplnených dôverou, pokorou a vzájomných porozumením.


Edita Vološčuková – Grafická partitúra, MESTO, 2014

Edita Vološčuková sa venuje grafike, počítačovej grafike, práci s autorským papierom, objektu, intermédiám a knižnej grafike. V jej tvorbe sa spája cit a intuícia s racionálnym, až vedeckým postojom. Dielo Mesto vzniklo ako kombinácia záznamu svetelného graffiti počas dopravnej premávky v meste a grafickej partitúry hudobnej skladby.


Annamária Mikulíková – GOURMAN, 2017

Tvorba Annymárie Mikulíkovej sa viaže na procesuálne umenie, kde synergia s prírodou tvorí hlavný inšpiračný element. Autorka sa zameriava na priemyselný a úžitkový dizajn, šperk a textil.


Miroslav Trubač – Otec, 2016

Miroslav Trubač sa zameriava na stelesnenie figúry moderného človeka v dnešnom svete. Jeho tvorbu charakterizuje irónia, zveličenie, humor, ľahkosť, niekedy až komiks a expresívne kolorovanie figúr. Trubačove postavy sú nevinné, zábavné a neraz sprostredkúvajú rôzne socio-politické narážky. 


 Mária Banášová – Vo vlastnej šťave, 2012

Mária Banášová vytvára torzá postáv, ale i celé figúry, ktoré zrkadlia úsmevné pohľady na život a jeho nečakané situácie. Diela odrážajú bezprostrednosť a spontánnosť bytia a vo svojej kompaktnejšej forme a objeme stelesňujú vyrovnanosť a celistvosť, citový svet bežného človeka a jeho osud.


Rudolf Hofer – Averz – Reverz, 2010

Žánrový, tematický i materiálový záber Rudolfa Hofera je veľmi široký – od impresívne modelovanej plastiky cez abstrahujúce geometrické tvaroslovie až k asamblážam recyklujúcim kovový šrot.