Ladislav M., fotoaparát a zajačik

V Bielikových obrazoch vystupuje Mednyánszky ako hlavný hrdina, zachytený pri tvorbe, meditácii i odpočinku. Na prvý pohľad síce pôsobia dojmom starobylosti, veď Bielik si ctí nielen staromajstrovské techniky, ale aj tvorbu starých majstrov, ktorých postupom sa snaží priblížiť, avšak – ako je to v jeho tvorbe pravidlom – obrazy sú sofistikovanou štruktúrou niekoľkých (často rozdielnych a protikladných) významových rovín a prvkov rôzneho pôvodu.

Monochrómnym, čierno-bielym vzhľadom malieb i pripodobňovaním sa starej ateliérovej fotografii akoby chcel autor evokovať napätie a pomyselný svár medzi výtvarnými disciplínami a ich možnosťami, maliarstvom a fotografiou. Už v tom čase začal pri tvorbe používať fotografiu a fotoaparát aj sám Mednyánszky, pre Bielika sú taktiež pomôckou a prostriedkom dôležitým pre vznik jeho hyperrealistických maliarskych konceptov.

Katarína Beňová ● Katalóg k výstave Dve krajiny, SNG, 2014