Mali sme sa radi (II.)

Vlasta Žaková vstúpila na scénu po roku 2000 spolu s generačne blízkymi autormi, ktorí vyšli zo silného košického umeleckého okruhu. Už počas štúdia sa Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach si vytvorila osobitú autorskú stratégiu, v rámci ktorej invenčne prepája znaky závesného obrazu s textilnými technikami ručného strojového šitia aj vyšívania. Tradičné ženské ručné práce, ktoré sa dlho nepovažovali za skutočné umenie, Žáková inovovala a posunula do formálne i obsahovo aktuálnej roviny.

Jedno z určujúcich štádií jej tvorby sa vyznačuje figurálnymi naratívnymi textilnými obrazmi, ktorých námety čerpá zo života mladých ľudí. Od privátneho zobrazovania priateľov a spolužiakov (Mali sme sa radi I. – VI.) sa posunula k vyhľadávaniu autentických záberov cudzích ľudí, často sťahovaných zo sociálnych sietí, pričom vlastnosti textilu ako jemnosť či mäkkosť konfrontovala so živým štýlom a správaním mládeže.

Barbora Geržová ● Päťdesiat súčasných umelcov na Slovensku, Art Academy, Slovart, 2014