Predjedlo

Martin Derner

Martin Derner – Predjedlo
datovanie:
miery: výška 22.5 cm, šírka 12.5 cm, hĺbka 17.0 cm
výtvarný druh: iné médiáready madeobjekt
materiál: kombinovaný materiál
kniha
ready made
nerez
polievková lyžica
technika: kombinovaná technika
pílenie
rezanie
vlepovanie
značenie:
inštitúcia: Nitrianska galéria, NGN
inventárne číslo: F 77
v kolekciách:

Kniha ako umelecký objekt tvorí samostatnú kapitolu v tvorbe Martina Dernera, ktorej sa venuje od roku 2005. Prevažne sochárskymi postupmi zasahuje do samotných publikácií a mení ich na objekty, ktorých nové významové roviny súvisia buď s ich obsahom, formálnou a estetickou stránkou, alebo ich spoločenskými konotáciami.

Dielo Predjedlo je latinsko-slovenský / slovensko-latinský slovník, v ktorom je „zapichnutá“ lyžica. Týmto veľmi jednoduchým, no výrazným a vtipným gestom vytvára autor úplne novú situáciu a posúva tradičný objekt do novej roviny čítania. Latinčina bola štátnym jazykom Rímskej ríše, jazykom stredovekých vzdelancov. Napriek tomu, že je už v dnešnej dobe mŕtvym jazykom (nikto ňou už aktívne nehovorí), ostala liturgickým jazykom rímskokatolíckej cirkvi a úradným jazykom Vatikánu, používa sa v napr. biológií, medicíne alebo práve. Z latinčiny sa vyvinuli dnešné románske jazyky (ako taliančina, francúzština, španielčina atď.), no aj v slovenčine používame množstvo výrazov, ktoré z nej pochádzajú. Taktiež používame latinku, čiže písmo, ktoré sa vyvinulo z latinskej abecedy a je najrozšírenejšou formou písma na svete.

Veľmi dôležitý je tu samotný názov diela nesúci obsahový význam, ktorý je možné interpretovať viacerými spôsobmi. Latinčina je základom západnej civilizácie, čiže ako jazyk je akýmsi „predjedlom“ k ostatným európskym jazykom. Zároveň je to veľmi komplexný a náročný jazyk, ktorému dnes rozumie len málo ľudí, preto sa dá názov vnímať aj ako ironický komentár tejto nezrozumiteľnosti. Predjedlo zväčša tvorí len malý a ľahký predkrm, po ktorom nasleduje samotné hlavné jedlo, no v danom kontexte stavia Derner túto logiku na hlavu. S podobnou stratégiou pracuje množstvo súčasných výtvarníkov, kedy zoberú každodenný predmet a často jednoduchým zásahom alebo posunom významu zmenia jeho funkciu a vytvoria tak novú, často vtipnú alebo absurdnú situáciu. Gesto „zapichnutej“ lyžice by sme mohli ďalej interpretovať ako náznak možnej snahy o porozumenie, o „strávenie“ tohto jazyka, ktorá však zlyhala a preto zostal tento „pokrm pre dušu“ (knihy a všeobecne literatúra) zanechaný nedotknutý, pričom sme z neho ani „neochutnali“.

Omar Mirza ● Virtuálna galéria NG