Pavlína Fichta Čierna – Presádzanie
datovanie:
miery: minutáž 13.0 min
výtvarný druh: iné médiávideo
žáner: sociálny motív
materiál: DVD nosič
farba
technika: videozáznam, DVD
značenie:
inštitúcia: Nitrianska galéria, NGN
inventárne číslo: F 94
tagy: žena psychika videoart
v kolekciách:

Autorka vo videu Presádzanie zaznamenáva rozprávanie ženy, autentickej pacientky trpiacej mánio-depresívnou poruchou, o svojom duševnom ochorení, ktoré zasahuje do jej bežného života a ovplyvňuje jej existenciu. Video, ktorého výsledkom je jeden záber bez použitia strihu, je postavené na monológu aktérky a statickej kamere. Vzhľadom na to, že autorka vstupuje do citlivej privátnej zóny, anonymitu hrdinky zaisťuje záber, v ktorom absentuje tvár a oko kamery je zaostrené na činnosť, presádzanie kvetu, vykonávanú počas rozprávania.

V takto nastavenom dokumente sme svedkami osobnej výpovede ženy o traumatických zážitkoch spojených s jej duševným rozpoložením a o dôvodoch, ktoré mohli spustiť jej ochorenie. V spomienkach sa vracia k problematickým vzťahom v rodine, predovšetkým k zlému vzťahu s matkou, ktorý generačne prenáša aj na vlastné deti, čoho dôsledkom je totálna deštrukcia jej rodiny. Pri rekapitulovaní a prehodnocovaní svojej životnej situácie nejde len o akýsi druh terapie a vyrovnávania sa s chorobou, ale pacientka dáva aj isté rady, či návody, ako sa niektorým situáciám vyhnúť alebo ich urobiť inak, uvádzajúc príklady vlastného „zlyhania“.

Presádzanie kvetu počas rozprávania môžeme vnímať aj ako symbol pacientkinho želania vymaniť sa spod vplyvu vážnej psychickej choroby a snahy o začlenenie do bežného života. Ide tu o akýsi pokus o nový začiatok, ktorý by mohol dobre vystihnúť pojem „refresh“ prepožičaný z počítačovej terminológie, ktorý používame, ak chceme niečo, čo sa pokazilo obnoviť, oživiť.

Presádzanie je jedno z  videí autorky, v ktorých tematizuje život žien, pričom sa zameriava na hraničné situácie, v ktorých sa jej hrdinky ocitli, či už je to domáce násilie (Rekonštrukcia, 2005), alkoholizmus (Správa o reáliách Evy Č. , 2005), alebo problém uplatniť sa na trhu práce (Zo scenára Jaroslavy Vislockej (2007). Tento záujem o svet žien a potreba zdieľať s nimi ich starosti sa objavuje kontinuálne a to aj v prácach, ktoré majú autobiografický charakter (Sestra otca mojej mamy a rodinné a politické súvislosti, 2009).

Barbora Geržová ● Virtuálna galéria NG