Woodoo Čičmany

Erik Binder

Erik Binder – Woodoo Čičmany
datovanie:
miery: výška 150.0 cm, šírka 150.0 cm
výtvarný druh: maliarstvoobrazzávesný obraz
žáner: dedinský motív
figurálna štafáž
dedinská krajina
materiál: plátno
technika: akryl
sprej
značenie:
inštitúcia: Nitrianska galéria, NGN
inventárne číslo: O 2186
tagy: dedina hory dúha chalupa tvár parohy plot znak oblaky
v kolekciách:

Obraz Woodoo Čičmany patrí do voľnej série obrazov s rovnakým názvom. Sú to maľby sprejom na plátno, pričom Erik Binder je jedným z mála autorov na Slovensku, ktorí sa venujú tejto technike, vychádzajúcej z graffiti a street art-u.

Obrazu dominuje jednoduchý námet a zámerne detinsky naivné formálne prevedenie. Viac než na vizuálnu dokonalosť diela kladie jeho autor dôraz na expresívnosť gesta, rýchlu a intuitívnu prácu, letmé načrtnutie prostredia a postáv a nedopovedanie príbehu, spájanie „nízkeho“ s „vysokým“. V ľavom dolnom rohu obrazu vidíme typicky binderovské „ksichtíky“, vytvorené z pár frajerských sprejerských strekov. Postavičky (zblúdených turistov?) sa v polosne/polonočnej more tmolia po čičmianskej fantazmagorickej krajine, kde drevenice s obligátnym parožím na štíte nezdobia charakteristické „svetoznáme“ ornamenty, ale populárne až vulgárne symboly, značky a piktogramy z mestských múrov či dverí verejných toaliet.

Ľúbivý kolorit celého výjavu rámcuje gýčovitý západ slnka nad pohorím, ktoré je nasprejované s pomocou šablón – prvku opäť typického pre street art. Použitím „stekancov“, ktorým sa pri sprejovaní nedá úplne vyhnúť, Binder ironicky odkazuje aj na módny trend v slovenskej maľbe, v ktorom sa na obrazy pridávajú „stekance“ aj tam, kde byť nemusia – často čisto pre efekt.

Obrazy z cyklu Woodoo Čičmany približuje aj text z katalógu k výstave Dve krajiny, ktorá sa konala v roku 2014 v Slovenskej národnej galérii v Bratislave: „Obrazy z voľného cyklu Woodoo Čičmany začali vznikať od roku 2010, keď Binder absolvoval tvorivý pobyt v USA. Okrem listov s témami ako Woodoourbanism a Subway Kabala nasprejovaných na mapách Manhattanu si autor vytvoril malý kúsok vlasti (a pre zmenu jej čiernej mágie) vo verejnom priestore oproti oknu svojho bytu. Po vytrvalom presviedčaní majiteľa domu tak vznikla v New Yorku sprejerská freska Woodoo Čičmany. Cyklus obsahuje aj kritický podtext, voľne korešpondujúci s úrovňou etnografickej slovenskej krajiny v období raného kapitalizmu. Siaha na čistotu jednej z vizuálnych a antropologických konštánt nášho vidieka – na drevenice v Čičmanoch, kuriozitu i skanzen, pomaľovaný ornamentmi (ktorých autenticitu zlé jazyky spochybňujú ako sebakolonizačný akt hyperbolizujúci tú pravú slovenskú exotiku).“

Omar Mirza ● Virtualna galéria NG