Kristov krst

Majster E.S.

datovanie:
miery: výška 13.5 cm, šírka 9.6 cm (obraz)
výška 16.1 cm, šírka 11.3 cm (platňa)
výška 38.0 cm, šírka 26.0 cm (papier)
výtvarný druh: grafika
materiál: zažltnutý ručný papier
technika: rytina, medirytina
medirytina
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: F 1601
tagy: kristus krst
v kolekciách:
licencia: Creative Commons License voľné dielo
z albumu: Die Kupferstiche des Meisters E. S. Herausgegeben von Max Geisberg
objednať reprodukciu stiahnuť

Téme Krst Krista venoval autor dva listy. Oba sú inscenované takmer identicky, čo len poukazuje na dobovú ikonografickú konvenciu. Je ňou symetrická kompozícia so zjavením sa Boha-Otca s holubicou Ducha Svätého priamo nad Ježišom – táto teofánia je zároveň potvrdením jeho mesiášskeho poslania i prítomnosť asistujúceho anjela ako nebeského posla. Predsa sú však medzi nimi obsahové a najmä formálne rozdiely, ktoré odzrkadľujú väčší časový odstup vzniku oboch diel navzájom, ako aj premeny autorovho štýlu. Na našom liste Ján Krstiteľ Ježiša krstí, lejúc mu vodu z krčaha na hlavu, na tom druhom drží v ľavej ruke knihu a pravou už pokrsteného žehná.

Zaujímavejšie sú formálne rozdiely, ešte viac pri porovnaní s kresbou pripisovanou autorovi, prípadne pochádzajúcou z jeho dielne (Höfler 2007, 117; Paris, Musée du Louvre). Najnápadnejšia odlišnosť je v stvárnení odevu sv. Jána Krstiteľa, ktorý na kresbe pôsobí oveľa reálnejšie – prilieha k telu, pohyby sú čitateľné, majú svoju logiku a prirodzenosť. Podľa Janeza Höflera však práve toto diskvalifikuje Majstra E.S. ako autora kresby. Drapéria na rytine je priam opulentná, zakrýva celé telo a mohutný lem plášťa vedený spoza chrbta a ľavej ruky, akoby vytváral bariéru medzi krstiacim a krsteným, predsa však – a to je to majstrovstvo – postoj i pohyb sú dobre čitateľné a majú svoju logiku. Na druhej strane subtílne stvárnený Ježiš s príliš zvýrazneným obrysom, lámavé drapérie i samotná technika s výraznejším tieňovaním, hoci zatiaľ len jemnými a krátkymi paralelnými čiarami, dovoľujú vznik prvej medirytiny zaradiť do strednej periódy autorovej tvorby medzi roky 1450 – 1455, zatiaľ čo druhý list posúvajú výraznejšie formálne redukcie v tieňovaní i poňatí drapérie až do záverečného obdobia po roku 1460 (Höfler 2007, 210-211).

Dušan Buran ● Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500 (Slovenská národná galéria, 2017)