Piranesi bol jedným z najvplyvnejších grafikov 18. storočia, propagátor Ríma, klasického i moderného a exponent neoklasicizmu v Európe. Vo svojich dielach zachytával a oslavoval antickú minulosť, jej odkaz pre architektúru súčasnosti, ktorej tvorbu takisto vášnivo dokumentoval. Po rokoch benátskeho školenia prišiel v roku 1740 do Ríma a odvtedy sa večné mesto stalo pre neho silnou inšpiráciou.
Okolo roku 1748 začal vytvárať svoje životné dielo Vedute di Roma, ktoré nakoniec obsiahlo 137 leptov; z nich väčšina predstavuje nadpriemerné formáty. Celkove od roku 1743 vydal takmer 1000 grafických listov a zachovalo sa viac ako 600 jeho kresieb. Piranesi vo svojom diele spojil schopnosti architekta, poznanie archeológa a invenciu umelca. Ulica Via del Corso patrí k hlavným ťahom Ríma, ktorý vedie od Piazza del Popolo – kam smeruje aj autorov pohľad – ku Kapitolu. Hlavnú pozornosť však umelec venuje hneď prvej budove na pravej strane – palácu rodu Mancini, v ktorom od roku 1725 sídlila Académie de France à Rome.
Akadémiu pre mladých adeptov umenia založil v roku 1666 Ľudovít XIV. ako pobočku Kráľovskej akadémie maliarstva a sochárstva v Paríži. Ako autor udáva v legende, boli v priestoroch na prízemí a v mezaníne južného krídla vystavené modely Trajánovho stĺpu, sochy jazdcov, busty a reliéfy, na rovnakých podlažiach južne od vstupu boli miestnosti pre kreslenie aktov, na druhom poschodí bol apartmán riaditeľa. Ubiehajúca perspektíva s nízko položeným horizontom dodáva ulici dĺžku a svojou diagonálou dynamizuje kompozíciu, súčasne výrazne zmenšuje ďalšie objekty, čím dodáva kontrast k monumentálne podanej hlavnej budove výjavu. Scénu ulice zapĺňa pulzujúcim dianím, takže napriek dokumentárnej vecnosti a technickej dokonalosti má toto dielo v sebe niečo veľmi živé a expresívne.
Riaditeľmi akadémie boli viacerí významní umelci a takisto na nej absolvovali študijný pobyt vynikajúci študenti, štipendisti, ktorí získali Prix de Rome, udeľovanú najlepším maliarom, sochárom a po roku 1720 aj architektom na obdobie troch až piatich rokov. Boli medzi nimi aj takí majstri ako napríklad Boucher, Fragonard, Houdon či David. Piranesi pestoval s Akadémiou už v mladosti veľmi dobré
vzťahy. Neskôr, ako vyhľadávaný odborník na antický Rím, vplýval aj na mladých študentov inklinujúcich ku klasicizmu. Akadémia plnila dôležitú úlohu aj v 19. storočí a funguje dodnes, hoci od roku 1803 sídli vo Ville Medici.
Martin Čičo ●
111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.
