Gyges v spálni kráľa Kandaula

Ikonografia s voyeristickým motívom čerpá z antickej mytológie a vyjadruje očakávanie. Keďže postavy bratislavského obrazu nemajú výraznejšie atribúty, evokujú skôr žánrovú scénu. V rokoch 1685 — 1690 vytvoril maliar obraz s námetom Gyges a žena Kandaulova. Podľa Hérodotových Dejín (1, 8—12) presvedčil kráľ Kandaulos Gygesa, jedného z členov svojej stráže, aby sa v noci na vlastné oči presvedčil, že kráľovná je skutočne najkrajšia zo všetkých žien. Preto Gygesa zvyčajne maľovali, ako sa cez záclony pozerá zobliekajúcu sa ženu. 

Výjav zobrazujúci muža, ktorý spomedzi závesov pozoruje ženu v posteli, sa v nizozemskom umení stvárňoval už od začiatku 17. storočia. Roku 1603 zobrazil Hendrick Goltzius ležiacu Danae, očakávajúcu Jupitera a o generáciou neskôr, roku 1636 podobnú scénu s Danae vytvoril Rembrandt (tentoraz so starou slúžkou za závesom). Tento typ kompozície prežíval pomerne dlho, stretneme sa s ním ešte koncom 17. storočia, keď ju použil dordrechtský maliar Gottfried Schalken pre mytologický motív Jupiter a Semelé.

Z porovnania bratislavského obrazu s týmito dielami vyplýva, že jeho tvorca síce patril k výborným kresliarom a dobrým koloristom, nebol však inovátorom tvorby. V kompozičnom riešení sa inšpiroval veľkými maliarmi 17. storočia (Goltzius, Rembrandt), farebnou škálou a bodovým svetlom sviečky zas tvorbou leidenského maliara zo školy Gerarda Doua. Podľa signatúry v ľavom dolnom rohu ho namaľoval holandský maliar Verkolje. Jeho práce sú však koncipované odlišne a dá sa povedať, že okrem signatúry s nimi bratislavský obraz nemá nijakú súvislosť. Je pravdepodobné, že signatúra je až dodatočná.
 

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.