Orientálec v turbane

Jansz. Aert van Marienhof

datovanie:
miery: výška 22.6 cm, šírka 17.7 cm
výtvarný druh: maliarstvozávesný obraz
žáner: portrét
materiál: drevo
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: O 297
v kolekciách:
licencia: Creative Commons License voľné dielo
objednať reprodukciu stiahnuť

Do „rembrandtovskej“ skupiny patrí aj tvorca bratislavského obrazu Orientálec v turbane Jan A. Marienhof. Exotická polpostava je zachytená zblízka portrétnym spôsobom v čiastočnom natočení, ako stojí v kulisovitom architektonickom priestore s rukou položenou na prednom múriku. Hneď na prvý pohľad zaujme živá, energická tmavá tvár s veľkými očami, ktoré utkveli na niečom mimo obrazu.

Hoci maliar využil systém horizontál a vertikál daný oboma múrmi, dominujúcim princípom kompozície zostal dynamizmus vzdušnej závitnice drapérie na ramene muža, ktorá akoby sa zopakovala a zarezonovala aj v tvare bravúrne formovaného bieleho turbanu s perom. Umelec sa snažil zachytiť nielen farebnosť, ale aj štruktúru a textúru materiálov, čo umocnil svetelnými reflexmi na záhyboch plášťa, ale i na náušnici v uchu, diamantovej spone na turbane či rukoväti meča.

Aj keď miestami použil rembrandtovský pastózny rukopis, nevzdal sa citu pre presný tvar a kresbu. K Rembrandtovým kompozíciám sa hlási aj veľkoryso rozvrhnutý postoj figúry, portrétne živé zachytenie výrazu tváre a v neposlednom rade stvárnenie odevu, ktoré dokresľuje nielen sociálne zaradenie, ale podčiarkuje aj charakter postavy.

Marienhofovo bratislavské dielo by sme teda mohli vnímať ako klasické „tronie“, ako výrazovú či kostýmovú štúdiu, prípadne oboje. O obraze však môžeme uvažovať aj inak. Mohutné poprsie muža je totiž situované do konkrétneho priestoru, čo nebolo typické pre „tronie“ a zovretá päsť spolu s mečom v ruke evokuje jeho pripravenosť a rozhodnutie k činu. Mohlo by tak ísť o portrét alebo historický výjav.

V renesančnom a barokovom maliarstve boli postavy černochov, Indov, Maurov a pod. bežnou súčasťou kompozícií. K najčastejším figúram kresťanskej ikonografie patril čierny kráľ z Klaňania troch kráľov, zatiaľ čo orientálec vystupoval napríklad v Krste etiópskeho komorníka. Príslušníci cudzokrajných rás sa objavujú aj v profánnej tvorbe veľkých nizozemských umelcov 16. a 17. storočia, zväčša v štúdiách k obrazom, ale aj ako samostatné diela. Nájdeme ich nielen v maľbe veľkých tvorcov ako Peter P. Rubens či Rembrandt, ale aj u menších maliarov ich okruhu.

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.