Loďky lodiek

Takzvané divoké „sixties“ boli v dejinách nášho výtvarného umenia zlomovým obdobím, po rokoch tápania a vyrovnávania sa s umením socialistického realizmu sme zrazu „dobehli svet“. Vladimír Popovič zostal vždy tak trochu bokom iný – poetický a sám. Už na začiatku 60. rokov začal pracovať s papierom, vytváral rôzne druhy krkváží, ktoré spájal s kresbou, maľbou alebo z nich vytváral objekty. V týchto dielach ho zaujímali predovšetkým susedstvá a vznik rôznych druhov štruktúr.

Časom sa zaujatosť papierom zmenila a autor začal využívať aj reálne predmety – papierové ready-mades, ako napríklad tácky, časti blokov a skladané tvary – lietadlá, loďky, ktoré odkazujú na pop-artové alebo skôr novorealistické inšpirácie. Obraz Loďky lodiek je formátom a aj vyznením typické galerijné dielo – pretože doslova monumentálnym spôsobom zhodnocuje naznačené východiská. Samotná plocha obrazu je pokrytá pastóznou maľbou, autor kombinuje odtiene belasej aj bielej a vytvára povrch pripomínajúci oblohu i vodnú hladinu zároveň. Navŕšené loďky sa do trojuholníkovitého útvaru smerom k vrchnej časti obrazu zmenšujú a ich šírka sa prirodzene zužuje. Toto usporiadanie napomáha perspektívnej ilúzii a kompozícia tak dostáva prekvapivú dynamiku – loďky akoby mizli, odtekali či skôr odlietali vytýčeným smerom. Loďku ako hotový tvar si autor istotne nevybral náhodou, okrem ponúkajúceho spojenia s cestou, plynutím a symbolikou životnej plavby, papierová lodička nesie v sebe aj hravý, poetický moment.
 

Alexandra Kusá ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.