Z kúpaliska

Moderné európske sochárstvo ako svojbytná kreativita tvarov, z ktorej sa po kubistickom prelome vytratila figúra (i keď, pravdaže, nie úplne), kráčalo smerom k morfologickému a geometrickému abstrahovaniu reality.

Istoty mimetickej štruktúry (z gréc. mimézis, napodobňovanie skutočnosti) a tematickej konštrukcie sochy od začiatku storočia lámali početné hľadačské činy: objav umenia prírodných národov, kubistická analýza a formotvorba, poetika nájdeného predmetu, imaginatívna a magická sila inej reality, reflexia organických vitálnych síl hmoty a jej morfologické tvarovanie. Viedli k utvrdzovaniu novej gramatiky sochárskeho tvaroslovia nezávislého od napodobnenia optickej skutočnosti. 

V 30. rokoch sa len Júlii Horovej-Kováčikovej (1906 – 1978), sochárke a keramičke, ktorá taktiež pôsobila na ŠUR v Bratislave, podarilo definovať sochu ako samonosný problém vnútorných plastických a morfologických síl. Aj napriek tomu, že to bol epizodický pokus, zapísal sa do dejín moderného slovenského sochárstva.

V motívoch pevne stavaných, monumentálne cítených ženských torz Kľačiace torzo (1934 – 1935) a Z kúpaliska (1936) naplnila progresívnejšiu podobu neoklasickej verzie modernej tradície, otvorila problematiku organicko-biomorfného sochárstva, ktorá ju cestou redukcie a abstrahovania priviedla k predstupňu elementárneho tvaru.

Katarína Bajcurová ● Moderna : ...to najlepšie čo doma (v galérii) máme... / Koncepcia výstavy a text sprievodcu Katarína Bajcurová . Bratislava : Slovenská národná galéria, 2012