Noc
Jozef Kostka
Potomok stupavských habánov, sochár Jozef Kostka, od začiatku štyridsiatych rokov vyrovnával vývojový hendikep svojej disciplíny oproti maliarstvu. „Dýchajúcimi sochami“ a „básňami v hline“ označovali Kostkove diela nadrealistickí básnici Rudolf Fabry (Elán, 1940), Ján Rak a Štefan Žáry (Pozdrav, 1942), čím oceňovali na Slovensku dovtedy nepoznanú senzuálnu vznetlivosť a sugestívnosť jeho prejavu. Základným stavebným a významovým prvkom jedného z jeho vrcholných diel, plastiky Noc (1940), je drapéria, zahaľujúca svet do tajomstva všadeprítomnej tmy, ktorá je synonymom nešťastia, vesmírneho chaosu. Avšak noc robí nocou svetlo – Kostka pracuje so sochárskou hmotou maliarskym spôsobom, hnetie ju, rozbíja jej štruktúru do sústavy plôšok, škvŕn, ťahov a brázd. Obrazne pomenúva stav tragického znehybnenia súzvučného s osobným prežívaním vtedajšej spoločenskej reality. Postava spiacej ženy zároveň odkazuje na ambivalentnú modalitu sna a skutočnosti, na rozpor medzi ilúziou a realitou, taký typický aj pre tvorbu nadrealistických básnikov.
| datovanie: | |
| miery: |
výška 29.0 cm, šírka 53.0 cm, hĺbka 24.0 cm |
| výtvarný druh: | sochárstvo › plastika |
| žáner: |
figurálny motív |
| v kolekciách: | |
| materiál: |
kov, bronz |
| technika: |
liatie |
| značenie: | |
| inštitúcia: | Slovenská národná galéria, SNG |
| inventárne číslo: | P 632 |
