Slávnostné otvorenie slovenského autonómneho snemu v univerzitnej aule v Bratislave dňa 18. 1. 1939.

Neznámy autor

Neznámy autor - Slávnostné otvorenie slovenského autonómneho snemu v univerzitnej aule v Bratislave dňa 18. 1. 1939.

Tesnopisecká správa o 1. schôdzke Snemu Slovenskej krajiny v Bratislave v stredu dňa 18. januára 1939

Dr. Jozef Buday (zvoní):

Slávny Snem!

Sišli sme sa na slávnostné otvorenie prvého slovenského zákonodarného snemu. Cítim sa veľmi šťastným, že mne pripadá krásna úloha otvoriť tento snem, ako vekom jednému z najstarších členov tohoto slávneho sboru; som tu už jediný, ktorý od revolučného Národného shromaždenia až podnes som neprerušene členom zákonodarného sboru. Ďakujem Prozreteľnosti, že mi dopriala dožiť sa tejto chvíle. Ako by aj nie?! Dnešným dňom sa splňuje odveká túžba slovenského národa.

V dejinách nášho národa neprestajne sa prejavuje snaha žiť samobytným, slobodným národným životom, odkedy náš národ vystúpil na dejište histórie.

A v tejto historickej chvíli nemožno nespomenúť veľmi charakteristickú a poučnú antitézu.

Prvá štatnosť slovenská - rozumiem Veľkomoravskú ríšu - zanikla nesvornosťou. Nesvornosťou synov Svätoplukových. Druhá štátnosť naša temer po tisícročí vzniká svornosťou, ba príkladnou jednotou slovenského národa, ako sa ona prejavila v Žiline dňa 6. októbra minulého roku a v nasledujúcich dňoch.

Táto okolnosť je nám zárukou, že naše dielo bude trvanlivé, veď večne pravdivými ostávajú krásne slová starovekého latinského historika Sallustia: "Concordia parvae res crescunt, discordia maximae dilabuntur".

Concordia parvae res crescunt. I my Slováci sme národom malým, ale svornosťou a vytrvanlivou prácou môžeme dosiahnuť významného miesta medzi kultúrnymi národami sveta.

Keď s takýmito, iste oprávnenými nádejami hľadíme do krajšej budúcnosti, nesmieme zabudnúť ani na minulosť, veď mnoho poučného skrýva pre nás.

Iste sa sluší aspoň letmo si spomenúť pri tejto príležitosti na tých slovenských národných dejateľov, ktorí nadľudskou prácou svojou dnešný deň umožnili, ba pripravili...

lab.SNG ● Středa 18. ledna 1939 (Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky - Digitalni repozitar, 2016)

datovanie:
miery: výška 28 cm, šírka 31,18 cm
výtvarný druh: fotografia
žáner: figurálna kompozícia
v kolekciách:
technika: čiernobiela fotografia
inštitúcia: Slovenský národný archív, Bratislava – fond STK

súvisiace diela

Neznámy autor - Deň Hlinkovej mládeže v Bánovciach nad Bebravou Ignaz Josef Weissenberg - Pohľad na Bratislavu z juhovýchodu (z dnešného Ovsišťa) Karol Ondreička - Slovenská Madona Salomon Kleiner, Hieronymus Sperling - Univerzitný - jezuitský kostol vo Viedni Viliam Malík - Zo súboru Repatrianti Ignaz Josef Weissenberg - Pohľad na Bratislavu zo severu od Mierovej búdy Viliam Malík - Apolka horí (16.6.1944) Neznámy autor - Deň Hlinkovej mládeže v Bánovciach nad Bebravou Neznámy autor - Deň Hlinkovej mládeže v Bratislave Sebastian Majsch - Petržalský park Giulio Cesare Procaccini - Krst Kristov Autor kópie neznámy - Stigmatizácia sv. Františka Miloš Dohnány - Výstavba železničnej trate Červená Skala - Margecany Vincenz Reim - Púčkove domy pri Bratislave Bedrich Hoffstädter - Svadobná fotografia Karol Aufricht - Zrkadlo doby Karol Kállay - Fotografie pre časopis Móda V. Jozef Chovan - IX. celoslovenské dožinky Karol Aufricht - Asfaltéri Tibor Borský - 21.8.1968 Martin Benka - Autoportrét Janko Alexy - Bitka pri Devíne Zolo Palugyay - Krajina s kvetmi Miloš Dohnány - Zátišie spod viechy Ladislav Mednyánszky - Noční pútnici pri kríži Maďarský maliar - Dvaja amoreti zápasia o palmu víťazstva Neznámy maliar, Claude-Joseph Vernet - Rybári pod zrúcaninou hradu (La péche á la ligne - kópia) Mikuláš Galanda - Stretnutie Johann Joseph Dietzler, Michael Heinrich Rentz - Kráľovská hostina konaná v deň korunovácie Márie Terézie 12. mája 1743 vo Vladislavskom sále Pražského hradu  Anton Podstraský - Banská Bystrica. Galéria najlepších pracovníkov