Rozhodne najtemnejšou stránkou obdobia slovenského štátu je holokaust: očiernenie, odľudštenie, zvecnenie, okradnutie, odsun a následne likvidácia desať tisícov obyvateľov židovského pôvodu zo Slovenska. Antisemitizmus, odjakživa prítomný v slovenskej kultúre, získal za slovenského štátu oficiálne posvätenie, bol súčasťou kultúrnej i ekonomickej politiky štátu, jedným z dominantných motívov jej propagandy. Protižidovská propaganda pritom prúdila do povedomia („do hláv“) Slovákov všetkými disponibilnými kanálmi. Prostredníctvom dennej i „oddychovej“ tlače, rozhlasového i filmového vysielania, formou štvavých plagátov vylepovaných na plagátovacích plochách, v krčmách či v dedinských výveskách. Dokonca i potraviny (múka, cukor) bývali príležitostne oblepované nálepkami s protižidovskými motívmi a v kinách bežali, na spôsob predfilmových reklám.
Katarína Bajcurová ● Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)
datovanie: | |
miery: |
výška 10,46 cm, šírka 11,03 cm |
výtvarný druh: | grafika › úžitkové umenie |
žáner: |
figurálno-znaková kompozícia |
v kolekciách: | |
technika: |
ofsetová tlač |
značenie: | |
inštitúcia: | Slovenský národný archív |