Židovská hviezda, označenie HZ (Hospodársky Žid)

Neznámy autor

Neznámy autor - Židovská hviezda, označenie HZ (Hospodársky Žid)

Futurit — ľahký plast ťažkej budúcnosti.

Na to, aby sme pochopili, čo je to Futurit, je dôležité zoznámiť sa so základnými faktmi. V roku 1911 založil Egon Bondy (1875—1934) pod Káblovou továrňou Gummonové závody na Mlynských Nivách v Bratislave. V tom čase bola vo svete výroba a spracovanie umelých hmôt v začiatkoch. V roku 1918 kúpil Gummon licenciu na výrobu bakelitu podľa patentov prof. Backerlanda od Bakelit Gesellschaft Berlin. Špeciálnu receptúru nazvali Futurit a všetky výlisky mali svoje číslo a rovnomenný nápis. Sortiment sa postupne rozširoval. Od elektrikárskych súčiastok, svietidiel, zapaľovačov, pohárov, tácok až po reklamné predmety, tabatierky, popolníky, váhy, fotoaparáty, škatuľky od cigariet, kladivá, kľučky, volanty, súčasti gramofónu (Primafon, Ultraphon) a rádioskrinky (Tungsram).

Počas slovenského štátu sa výroba zamerala aj na odznaky. Po znárodnení koncom 40. rokov sa odznaky pre rôzne príležitosti i rádioskrinky pre nový národný podnik Tesla naďalej vyrábali a do konca 50. rokov aj označovali na rube výrobku nápisom Futurit. Už tesne pred vznikom slovenského štátu prebiehali v továrňach čistky na pozíciách v predstavenstve účastinných spoločností a v riadiacich funkciách. Napríklad Továreň na káble prostredníctvom generálneho riaditeľa Jozefa Höcka. januára 1939 žiadala a 9. februára t. r. aj prostredníctvom člena predstavenstva Kornela Stodolu urgovala Krajský súd v Bratislave o urýchlený výmaz členstva správnej rady p. Viléma Langa a o výmaz prokury p. Nathana Blumgrunda. Ako dôvod bolo uvedené ich židovské vierovyznanie. „Menovaní dvaja členovia predstavenstva, resp. riaditeľstva sú židovského vierovyznania. Pri čulom obchodnom styku s nemeckými odberateľmi stále častejšie sa stretávame s požiadavkou preukazu o arijskom charaktere nášho podniku. Pokiaľ však menovaní členovia sú formálne vo firemnom registre vedení ako členovia správy, napriek tomu, že fakticky své funkcie už dávno nevykonávajú, nemôžeme arijský preukaz, žiadaný jednotlivými odberateľmi preukázať, čím náš podnik je veľmi poškodzovaný.“

Zakrátko prešla Káblová továreň aj závod Gummon radikálnymi personálnymi zmenami. Rakúske vedenie, v ktorom boli zatúpení aj Židia, muselo ustúpiť slovenskému a prenasledovanie Židov pokračovalo v obludných rozmeroch. Továrnik Egon Bondy sa tragických udalostí nedožil, ale jeho dcéry Anne Bondy a Margit (Grete) boli deportované do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde v roku 1942 prišli o život. Rodina človeka, ktorý priniesol hmotu budúcnosti – Futurit, bola zavraždená, pričom v tom čase bola výrobňa naďalej na Ulici Egona Bondyho č. 9 a s Futuritom sa pracovalo ako s materiálom nového štátu. 

Zo žltého termoplastu sa tu lisoval aj malý 3-centimetrový odznak v tvare židovskej hviezdy s reliéfnymi písmenami HŽ (Hospodársky Žid), určený pre občanov židovského pôvodu, ktorí boli ponechaní vo verejnom a hospodárskom živote ako „Hospodársky dôležití Židia“.

Mimoriadne cynicky pri všetkých udalostiach vyznieva aj Obchodná správa a súvaha za rok 1942, v ktorej sa píše: „Zároveň s technickým pokrokom sledovali sme starostlivo organizáciu ľudskej práce, aby jej využitie bolo čo najhospodárnejšie a najdôstojnejšie. Pritom sme sa úprimne usilovali uľahčiť sociálne starosti našich zamestnancov.“
 

Maroš Schmidt ● Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)

datovanie:
miery: výška 34 cm, šírka 50,94 cm
výtvarný druh: úžitkové umenie
žáner: holokaust
v kolekciách:
materiál: termoplast
technika: lisovanie
značenie:
inštitúcia: Slovenské múzeum dizajnu - SMD, Bratislava