The Building of the Tower of Babel

Maliarske zobrazenie Babylonskej veže prešlo v umení 15. a 16. storočia viacerými zmenami. Najprv jednoduchú geometrickú formu veže nahradila viacposchodová stavba odvodená zo sledu postupne sa zužujúcich poschodí. Tie boli neskôr prepojené vonkajším schodiskom, ktoré ju obopínalo a viedlo od zeme až po vrchol stavby. Posledný rozhodujúci zásah do jej podoby sa odohral v nizozemskom umení 16. storočia, keď pôvodne drobnú budovu, na ktorej pracovalo niekoľko remeselníkov, nahradila obrovská neukončená stavba s desiatkou až stovkou robotníkov, vkomponovaná do panoramatickej krajiny.

Motív babylonskej veže, ako symbol zmäteného a márneho ľudského konania patril v nizozemskej maľbe toho obdobia k dôležitým témam. Slávnymi sa stali najmä dve jej verzie od Pietera Bruegela z rokov 1563 a 1568 (Viedeň, Kunsthistorisches Museum;Rotterdam, Museum Boijmans Van Beuningen). Obe zobrazenia akoby sa stali modelom a východiskom jej ďalšieho maliarskeho stvárnenia.

Odlišný typ zobrazenia babylonskej veže, ktoré sa stalo veľmi frekventovaným v maľbe druhej polovice 16. a zač. 17. storočia vytvoril Hendrick III. van Cleve (okolo 1524 — 1590/95). Aj on síce vyšiel síce z „bruegelovského“ vzoru, avšak tradičnú stavbu ukotvil v mohutnom kosoštvorcovom postamente a pozdĺž jeho predĺžených ramien namaľoval „ulice“ s mnohými budovami.

Do súboru viacerých variantov vychádzajúcich z van Cleveho riešenia babylonskej veže sa radí aj bratislavský obraz. Pri otázke ich autorstva nepanuje jednotný názor, pretože niektoré sa opakujú a vznikli až začiatkom 17. storočia po smrti van Cleveho.

Naša, maliarsky pomerne kvalitná maľba je zobrazením architektúry veže identická s dielom jedného z následníkov Hendricka van Cleve (Paríž, Galeria Marcus), alebo — na základe zhôd s iným londýnskym variantom môže byť jej autorom maliar Louis Caulery, prípadne nejaký tvorca z jeho okruhu. 

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.