Eliášova obeť bohovi Baalovi na hore Karmel

Jacob Willemsz. de Wet st.

datovanie:
miery: výška 97.8 cm, šírka 128.6 cm
výtvarný druh: maliarstvoobraz závesný
typ objektu: závesný obraz
žáner: figurálna kompozícia
náboženský motív
materiál: plátno
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: O 3762
v kolekciách:
licencia: Creative Commons License voľné dielo
objednať reprodukciu stiahnuť

Maliar z Rembrandtovho okruhu a jeho žiak Jacob de Wet na bratislavskom obraze namaľoval starozákonný výjav sporu medzi prorokom Eliášom a kňazmi Bálovými kňazmi (1 Kr 18,17—40). V doterajšej literatúre sa výklad témy traduje ako Eliášova obeť bohovi Baalovi na hore Karmel, čo však odporuje pôvodnému biblickému textu aj ikonografii obrazu. Opak je totiž pravdou: po troch rokoch sucha, aby ukázal svoju moc a veľkosť, vyzýva Jahveho prorok Eliáš Bálových kňazov ku konfrontácii.

Každá zo strán (on sám, rovnako ako Bálovi kňazi) si mala zhotoviť oltár, položiť na ňu obetu (rozsekaného býčka) a prosiť svoje božstvo o zoslanie ohňa, ktoré by ju zázračne zapálilo. Zatiaľ čo Bálovi kňazi napriek celodennému úsiliu neuspeli a ich obeta zostala nedotknutá, naopak Eliášova obeta bola prijatá, lebo Hospodin, Boh Izraela zoslal oheň, ktorý ju strávil.

Jakob de Wet namaľoval tento výjav ako mnohofigurálnu scénu v prvom pláne s obetou na oltári. Na zobrazenie si vybral dramatický okamih, keď Jahve vyslyšal Eliášovu modlitbu a oheň na kamennom oltári vzbĺkol, vzápätí pohltil obetu, takže stúpajúci tmavý dym sa vlní, zahaľuje časť postáv a obrazne zjednocuje sféry neba i zeme. 

Umelec sa čiastočne vyhol presnému opisu scény a v mnohom rezignoval na presné spodobnenie detailov — oltár nemá presne 12 kameňov, ani priekopu po obvode a namiesto štyroch nádob na vodu sú tu iba dve. Dôležitá zmena sa však udiala v spôsobe stvárnenia výjavu. Jacob de Wet potlačil epické líčenie v prospech dramatického „uzrenia pravdy“, keď Izraeliti vďaka zázračnému prijatiu obety znova „spoznávajú“ Jahveho ako svojho jediného Boha. Tí najbližší, zhromaždení okolo oltára, vyjadrujú svojimi postojmi, poklonou, modlitbou, ale aj výrazmi tváre a často až patetickými gestami údiv, pokoru a znovunájdenú vieru vo svojho Boha.

Umelec zoradil veľký dav, ktorý sa zhromaždil na hore Karmel, aby videl vyriešenie sporu Eliáša a Bálových prorokov (450 Bálových a 400 Ašeriných prorokov, kráľ Achab s družinou, celý Izrael), do plynulého oblúka, ktorým uzatvára prvý plán. V pozadí v ďalšom priestorovom pláne sa vinie zástup prichádzajúci z údolia. V anonymnom dave sa dá určiť iba postava kráľa Achaba s turbanom na hlave, členovia jeho družiny s kopijami a kľačiaci prorok Eliáš. Barokové diagonály vedú divákov pohľad k ďalekému osvetlenému horizontu do hĺbky obrazu, kde sa Bálovi kňazi stále a márne pokúšajú pri druhom oltári o obetu. 

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.