Mária Magdaléna

Pieter Coecke van Aelst st. – okruh autora

datovanie:
miery: výška 57.0 cm, šírka 18.5 cm
výtvarný druh: maliarstvomaľba tabuľová
maliarstvoobraz oltárny
typ objektu: tabuľová maľba
žáner: náboženský motív
materiál: drevo
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: O 1782
licencia: Creative Commons License voľné dielo
z celku: pravé krídlo domáceho krídlového oltárika triptych Oplakávanie O 1780-1782
objednať reprodukciu stiahnuť

Ikonografia neveľkého krídlového oltárika, ktorý má na strednej tabuli motív Oplakávania Krista, na bočných krídlach postavy Márie Magdalény a Jozefa z Arimatie, kotví hlboko v tradícii nizozemského umenia 15. storočia. Obe hlavné postavy stredného obrazu pripomínajú svojím riešením motív Oplakávania od Rogera van der Weydena a Hansa Memlinga. Ide najmä o spôsob, akým sa Panna Mária skláňa k mŕtvemu Kristovi a ako mu pridržiava bezvládnu hlavu.

V trojštvrťovej zovretej kompozícii autor rezignoval na epickú šírku príbehu a redukoval počet namaľovaných figúr. Okrem Márie a Krista zobrazil iba Jána a zbožnú ženu. V stvárnení ústrednej skupiny sa priblížil typu Piety, a tak zdôraznil devocionálny charakter diela. 

Obraz sa radí k skupine drobných oltárikov určených na súkromnú bohoslužbu, na intímnu meditáciu nad utrpením Krista. Na bočných krídlach triptychu Oplakávania autor zobrazil dve tradičné postavy Snímania z kríža: Jozefa z Arimatie v honosnom odeve lemovanom hermelínom, orientálnom klobúku a s klasickými atribútmi — tŕňovou korunou a plachtou na zabalenie Kristovho tela. 

Druhú postavu, Máriu Magdalénu naopak odel do jednoduchých šiat talianskej renesancie a do rúk jej vložil tradičnú nádobu na masť dekorovanú štylizovaným renesančným ornamentom. Zbožná žena z Oplakávania a Jozef z Arimatie však môžu predstavovať aj manželský pár a skrytý donátorský portrét: zlatá štruktúra ich odevu sa podobá rastrovaním a zdobí ju štylizovaný heraldický znak ľalie.

Triptych patrí do skupiny nizozemských diel tzv. romanizmu okolo roku 1525, pre ktorý je príznačné spájanie elementov stredovekej tradície a talianskeho renesančného umenia. Štruktúrovaním celku, spájaním časovo následných pašijových sekvencií (v pozadí autor namaľoval aj Ukladanie do hrobu) i radením priestorových plánov nad seba však zostáva dielo v zajatí výrazovej škály zaalpského, severského umenia. 

Na bratislavskom triptychu Oplakávania sú zjavné aj viaceré maliarske nedostatky (hrubé, anatomicky nepresné zachytenie rúk zbožnej ženy, nejasné modelovanie plášťa Jozefa) čo dokladá, že triptych nevytvoril sám Pieter Coeck, ale pochádza len z jeho dielne. 

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.