Každý rok pribudne na Webe umenia niekoľko autorov a autoriek, ktorých tvorba sa stala voľnou a ich diela tak môžete stiahnuť v pôvodnej veľkosti. S rokom úmrtia blížiacemu sa k polovici 20. storočia sa medzi voľné diela zaraďuje čoraz viac príkladov medzivojnových avantgárd, výtvarnej moderny či postimpresionistickej maľby. V tohtoročnej edícii nájdete najmä pestrofarebné scénické návrhy, mestské krajiny, portréty a kresbové štúdie.

Alexandra Exter

 

Alexandra Exter Alexandra Exter (1882 – 1949) patrila medzi významné osobnosti ruskej avantgardy. Spolu s Kazimírom Malevičom sa zúčastnila na Medzinárodnej futuristickej výstave v Miláne a vystavovala aj na Salóne nezávislých umelcov v Paríži, kam sa v roku 1924 presťahovala. Ako väčšina ruských avantgardných umelcov aj Exter prešla niekoľkými fázami od inšpirácie Cézannom cez kubizmus, suprematizmus či konštruktivizmus.

Do zbierok SNG sa v pozostalosti Ester Martinčekovej-Šimerovej dostala kniha scénických a kostýmových návrhov Maquettes de Théâtre (1930). Alexandra Exter bola jej učiteľka a dlhoročná priateľka. Publikácia vyšla v limitovanom signovanom náklade 160 kusov a patrí k svetovým zberateľským skvostom. Exemplár v zbierkach SNG je jedným z 10 kusov označených rímskymi číslicami a doplnených niekoľkostranovým úvodným textom ruského avantgardného režiséra Alexandra Tairova, s ktorým Exter spolupracovala v jeho Komornom divadle v Moskve.

Text bol písaný ručne Guidom Coluccim 30. augusta 1930. Zaujímavá je tiež zmienka o tom, že 15 listov so scénickými návrhmi k inscenáciám a cirkusovým predstaveniam bolo tlačených farbami Tatiany Gontcheroff. Tairov v texte opisuje spoluprácu s Alexandrou Exter v búrlivej dobe medzi rokmi 1915 – 1920, keď sa snažili búrať zaužívané schémy a vdychovať divadlu nový život. Exter charakterizoval ako mimoriadne talentovanú umelkyňu, ktorá v divadle našla spôsob, ako vyjadriť všetky aspekty dynamického dramatického diela prostredníctvom trojdimenzionálnej výzdoby. Tairov vyzdvihol aj jej záujem o kostým, ktorý tvorila ako dômyselnú súčasť celkového vizuálu.

Jeden z návrhov je označený podľa herečky Elsy Kruger. Inšpiráciu v scénických návrhoch Alexandry Exter nachádzali aj umelci ako Vlastislav Hofman či Ľudovít Fulla.

Alexandra Exter – Maquettes de Théatre I.-XV., 1930, Slovenská národná galéria

Alexandra Exter – Maquettes de Théatre I.-XV., 1930, Slovenská národná galéria

Alexandra Exter – Maquettes de Théatre I.-XV., 1930, Slovenská národná galéria

Alexandra Exter – Maquettes de Théatre I.-XV., 1930, Slovenská národná galéria

 

Emil Alexay-Olexák

 

Emil Alexay-Olexák, autoportrét Emil Alexay-Olexák (1891 – 1949) študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Budapešti a v roku 1912 získal štipendium na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. V Budapešti sa podieľal aj na výmaľbe kostolov a portrétoval Jozefa Antona Habsbursko-lotrinského, rakúskeho arcivojvodu a uhorského palatína. Po úraze v prvej svetovej vojne, ktorý mu vážne ohrozil zrak, sa na istý čas utiahol do Prakoviec a v rokoch 1918 – 1920 pôsobil ako učiteľ kreslenia v meštianskej škole v Gelnici.

Janko Alexy sa vo svojej publikácii Osudy slovenských výtvarníkov zmieňuje o Emilovi Olexákovi z Prakoviec a jeho strýkovi Eduardovi Hriňákovi ako o „nádeji pre rozvoj maliarstva a národného vzkriesenia“. Olexák ale v roku 1920 odišiel z Prakoviec za bratom do USA, oženil sa tam a usídlil v meste Newark v štáte New Jersey.

Krátko po príchode do zámoria získal povolenie od Newyorskej verejnej knižnice na kópiu Munkácsyho monumentálnej maľby Slepý Milton. Svojím majstrovstvom si veľmi rýchlo zabezpečil ďalšie objednávky pre mnohé štátne inštitúcie a verejne činné osobnosti. Na Newark School of Fine and Industrial Art učil dvadsaťsedem rokov. Venoval sa najmä krajinomaľbe a portrétnej tvorbe. V zbierkach slovenských galérii sa nachádzajú prevažne rané figurálne štúdie a ukážky portrétnej tvorby do jeho odchodu do USA.

Emil Alexay-Olexák – Budapešť, 1917, Východoslovenská galéria

Emil Alexay-Olexák – Budapešť, 1917, Východoslovenská galéria

 

 

Alexander Kubínyi

 

Alexander Kubínyi Alexander Kubínyi (1875 – 1949) študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove, kde sa postupne stal mecénom a učiteľom maliarov z horného Uhorska, ktorí tam prichádzali na kratšie či dlhšie študijné pobyty. Boli medzi nimi napríklad Jozef Hanula, Jaroslav Augusta, Emil Pacovský, Želmíra Duchajová, Michal Teodor Csontváry, Július Rudnay, Elemír Halász-Hradil, Ľudovít Csordák, František Gyurkovits, Peter Július Kern a mnohí ďalší.

Kubínyi sa venoval najmä krajinomaľbe a žánrovým motívom z vidieckeho prostredia. Vychádzal z postimpresionizmu a plenéristických škôl. On i jeho nasledovníci reagovali na štýlovú zmenu z tradičného luminizmu smerom k novému typu plenérovej maľby a naturalistickej žánrovej maľby.

Jeho dielo sa zachovalo iba torzovito, väčšinu jeho pozostalosti zničil požiar. V zbierkach slovenských galérii sa zachovali ukážky z jeho plenérovej a figurálnej tvorby, zastúpené sú techniky olejomaľby, pastelu aj zopár grafických listov.

Alexander Kubínyi – Stará Budapešť, 1875–1900, Slovenská národná galéria

Alexander Kubínyi – Stará Budapešť, 1875–1900, Slovenská národná galéria

 

Vladislav Röhling

 

Vladislav Röhling (1878 – 1949) študoval na Umeleckopriemyselnej škole a neskôr aj na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Spočiatku sa venoval najmä maľbe, no neskôr sa špecializoval na grafické umenie, najmä na techniku leptu a mezzotinty. Vytvoril viacero čiernobielych aj farebných grafických cyklov. V jeho tvorbe dominujú obrazy mesta, najmä atmosférické pohľady na starú Prahu.

V roku 1916 dostal cenu Českej akadémie vied a umení za album Skvosty českých miest. Ako člen Jednoty výtvarných umelcov vystavoval na Zlínských salónoch či v pražskom Obecnom dome a v Mánese. V zbierkach Galérie mesta Bratislavy sa nachádza len niekoľko reprezentatívnych diel.

Vladislav Röhling – Týnsky chrám v Prahe, 1920–1930, Galéria mesta Bratislavy

Vladislav Röhling – Týnsky chrám v Prahe, 1920–1930, Galéria mesta Bratislavy

 

 

Tvorba a profily voľných autorov a autoriek z predošlých rokov: 2019, 2018, 2017.

 


Použité zdroje:

Alexandra Exter – Maquettes de Théâtre (1930), text v diele, preklad Martina Sackreuter

Výstava Alexandra Exter - Ester Martinčeková-Šimerová - Anatol Petritzky - Ľudovít Fulla

Art Kravetz, Biography from the Archives of askART, Emile Alexay (1891-1948/49)

Prakovské noviny, september 2015

Matzová, J.: Neznámy obraz v kostole už nie je neznámy, Časopis Gelničan, roč. XXVI, Jan-feb 2017, č. 1/2, s. 10-11.

Biografia Alexandra Kubínyiho na stránke aukčnej spoločnosti SOGA

Alexander Kubínyi na MutualArt.com

Vladislav Röhling na MutualArt.com

Vladislav Röhling v informačnom systéme Abart