Hlavný výjav približuje dvojicu františkánov, vľavo sv. Jána Kapistránskeho (1386 – 1456), ktorému je venovaný aj celý okrajový priestor s dvadsiatimi drobnými výjavmi. Je to akiste najmä z dôvodu spätosti svätca s českým prostredím, pre ktoré list vznikol – nápis ho ešte konkrétnejšie spája s grófom Václavom Vojtechom zo Šternberku a jeho manželkou ako dobrodincov konventu Panny Márie Snežnej na Novom Meste pražskom. Významná pre České zeme bola svätcova protihusitská misia v rokoch 1451 – 1452 a 1454, ale prešiel aj ďalšími krajinami strednej Európy. Ako putujúci kazateľ a misionár bol známy strhujúcimi kázňami, ale aj ako inkvizítor, strážca viery proti herézii a obranca kresťanstva proti tureckému nebezpečenstvu. Aj tu je zachytený ako bojovník proti inovercom so zástavou s Ukrižovaným.
Vojenská scéna v pozadí pripomína nielen Kapistránskeho pamätnú iniciatívu i účasť v protitureckom ťažení a dobytie Belehradu v roku 1456, ale aj zásluhy, ktoré sa mu ako orodovníkovi pripisovali pri zachránení Viedne pri druhom tureckom obliehaní v roku 1683. Spoločníkom v hlavnom zobrazení v tvare srdca je Kapistránskemu španielsky františkán Paschal (Pascual) Baylon (1540 – 1592), ktorý bol síce o dve generácie mladší a nikdy sa nestretli, spojila ich však udalosť spoločného svätorečenia dňa 16. októbra 1690 Alexandrom VIII. v Ríme.
O sv. Paschalovi vieme, že bol jednoduchým pastierom, ktorý v roku 1564 vstúpil do františkánskeho noviciátu a žil prostý život v kláštore. Vyznačoval sa hlbokou pokorou, ochotou pomáhať a láskou k ľuďom; tiež bol známy veľkou úctou k Eucharistii a neskôr sa stal patrónom eucharistických bratstiev. Preto jej zobrazenie nad žiariacim diskom s trigramom IHS vyjadrujúcim úctu k menu Ježiš (ktorý drží Ján Kapistránsky), charakterizuje oboch svätcov. Pre sv. Paschala, ktorý nebol kňazom a ostal len laickým bratom, však ostáva iba pohľad na žiariaci kalich s hostiou, pričom práve tichá adorácia patrí k jeho „atribútom“.
Svätci zároveň predstavujú dva základné typy náboženského života: sv. Ján reprezentuje spôsob zvaný vita activa, zatiaľ čo sv. Paschal akoby jeho protipól, vita contemplativa. Oba dokážu byť veľmi vyhranené, ako to potvrdzujú aj príklady oboch svätcov; môžu sa však vzájomne dopĺňať, a to napokon i v jednej osobe, ako to ukazuje príklad sv. Terézie z Ávily, ktorá bola známa svojimi čulými aktivitami pri reformovaní vlastného rádu, ale aj hlbokou mystikou. Všetci však majú tvoriť jednotu v Kristovi, podobne ako je, podľa náuky o prepodstatnení, Kristus prítomný v Eucharistii rovnako a nerozdielne, teda celý a úplný pod spôsobom chleba i vína.
Martin Čičo ●
Katalóg k výstave Krv (2015)