U ránhojiča

Okolo roku 1633 namaľoval nizozemský maliar Adriaen Brouwer rozmermi neveľkú kompozíciu vidieckeho ránhojiča. Dedinského „chirurga–lekára“ na tomto obraze spodobil ako kľačí pred pacientom, operuje mu nohu a pri úkone mu asistuje stará žena stojaca za ním. Toto jednoduché zoskupenie troch postáv sa stalo základnou a viac-menej „klasickou“ schémou pri zobrazovaní operácie či medicínskeho zákroku v nizozemskom umení 17. storočia.

Kompozične nenáročná schéma – občas rozšírená o sprievodné figúry – sa rýchlo ujala a rozšírila. Vrátil sa k nej nielen sám Adriaen Brouwer (operácia ruky, chrbta), ale objavila sa aj v tvorbe mnohých ďalších nizozemských maliarov okolo polovice 17. storočia, napríklad v obrazoch Maartena Ryckaerta, Pietra Quasta, Davida Teniersa ml., a napokon aj u autora nášho obrazu Gerrita Lundensa. On tiež prijal Brouwerov spomínaný kompozičný rozvrh, avšak v spracovaní celku sa od neho odklonil vo viacerých výrazových rovinách. Zušľachtil hrubé, karikatúrne črty postáv a drsnosť „klasického“ vidieckeho žánru zmiernil tým, že výjav nesituoval do dedinskej stodoly či krčmy, ale do meštianskeho interiéru. Navyše, sedliacke šaty zamenil za mestské – namiesto prostého ránhojiča namaľoval doktora v dobovom módnom odeve a pod kľačiace koleno mu vložil ozdobný vankúšik.

Pôvodný „vidiecky“ výjav evokuje len pacient, ktorý trpí prinajmenšom trikrát: bolesťou nohy, primitívnym chirurgickým zákrokom a konečná fáza utrpenia ho iba čaká, keď zistí, že ho aj okradli. A hoci Gerrit Lundens namaľoval aj mnohé ďalšie žánrové scény, paradoxne ho preslávila predovšetkým drobná, roku 1649 starostlivo namaľovaná kópia Rembrandtovej Nočnej hliadky ešte pred tým, ako bol originál zmenšený (dnes London, National Gallery).

Na rozdiel od obrazov Adriaena Brouwera je v prítomnej kompozícii zreteľný aj ďalší významný posun, a síce moment, keď stará medica practica ustupuje medicíne ako vede a vidieckeho ránhojiča nahrádza univerzitný vzdelanec. Zmenu – okrem výzoru postavy a jej odevu, meštianskeho interiéru s množstvom medicínskych lektvarov – naznačujú predovšetkým atribúty univerzitného vzdelanca a disciplíny: knižnica, sviečka, pri ktorej po nociach študuje, ako aj busta najväčšieho lekára antického staroveku Hippokrata.

Ivan Rusina ● 111 diel zo zbierok SNG (2008, SNG, Slovart)