Lucius Annaeus Seneca (okolo 4 pred Kr. – 65 po Kr.) bol rímskym stoickým filozofom, štátnikom, rečníkom a dramatikom, ktorého diela boli široko známe a čítané na európskych univerzitách a jeho klasické tragédie silne ovplyvnili divadelnú tvorbu 17. storočia. Senecova stoická filozofia sa prejavila aj v jeho tragickej smrti: keď v roku 65 za údajnú spoluúčasť na sprisahaní proti Nerovi cisár nariadil, aby sa sám zavraždil, prijal to vyrovnane.

Sandrartove zobrazenie nezachytáva len Senecovu smrť v predstavách jeho súčasníkov, ale aj konkrétnu antickú sochu z druhého storočia, ktorá bola od jej identifikovania koncom 16. storočia považovaná práve za stvárnenie zomierajúceho filozofa. Sandrart predovšetkým zdôraznil zvolený spôsob samovraždy – otvorenie niekoľkých tepien, aby vykrvácal. Nádoba, v ktorej stojí a ktorá zrejme predstavuje nádobu bežne slúžiacu starým Rimanom na umývanie nôh, zodpovedá podaniu, že Seneca sa ponorením do teplého kúpeľa snažil urýchliť krvácanie a zároveň zmierniť utrpenie.

datovanie:
miery: výška 30.9 cm, šírka 19.8 cm, výška 31.0 cm, šírka 20.0 cm
výtvarný druh: grafika › voľná
žáner: portrét
v kolekciách:
materiál: papier, zahnedlý, podlepený
technika: rytina
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: G 9638
licencia: Creative Commons License voľné dielo
zo súboru: historické a mytologické témy

vyhľadávať podľa farieb diela