Rodina

Janko Alexy

datovanie:
miery: výška 44.5 cm, šírka 60.5 cm
výtvarný druh: kresbavoľná
žáner: dedinský motív
materiál: ružový kartón
technika: pastel
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: K 4010
v kolekciách:
objednať reprodukciu

Pastelová kresba Rodina patrí do kolekcie tých diel, v ktorých Alexyho snaha vybudovať obraz slovenskej krajiny a ľudu na modernistických princípoch prešla do vrcholnej, syntetizujúcej formy. Charakteristický kompozičný princíp je vystavaný na protiklade dvoch obrazových plánov. Prvý je určený veľkým detailom figúry, druhý prechádza do oblého horizontu, ktorého obvod lemujú chalupy a stromy, znaky slovenskej krajiny. Aj keď Alexyho kompozícia obrazu je dynamická, vláčne a hebké pastelové vyhotovenie ju disciplinovane stráži v harmonickom tóne. Navyše, práve v technike pastelu, v zúženej farebnej škále bielych, sivých a olivovo-zelených tónov sa Alexymu podarilo vystihnúť tú neuchopiteľnú atmosféru romantického tajomstva, prítomnú najmä v slovenských ľudových rozprávkach
a v baladách.

Tvorba Janka Alexyho je považovaná za jeden z najvýraznejších príkladov progresívnej národnej línie nášho moderného umenia. Jeho modernizmus však nebol radikálnym búraním starých mýtov, skôr naopak. Bol ich pokračovaním, ktorý v priestore modernej povojnovej Európy prvej polovice 20. storočia mohol byť chápaný len ako kompromisný variant avantgardných myšlienok.

Aj keď jeho tvorba nikdy nevybočila z konvencií postimpresionistickej maľby, tak práve v dielach, ktoré zaťažil romanticko-národnou témou, vytvoril vzorový
predobraz slovenského variantu ranej moderny. A tak na tradičnej pôde národnej žánrovej maľby popri Martinovi Benkovi, spolu s Milošom A. Bazovským ponúkol iné modely „slovenskosti“, ktoré dnes akceptujeme ako protikladné postoje k Benkovej heroizačnej koncepcie v slovenskej modernej maľbe.
 

Beata Jablonská ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.