Svätá Katarína

Simon Vouet – autor predlohy

Simon Vouet – Svätá Katarína
datovanie:
miery: výška 98.7 cm, šírka 74.2 cm (obraz)
výška 121.0 cm, šírka 100.0 cm (rám)
výtvarný druh: maliarstvo
žáner: náboženský motív
materiál: plátno
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: O 302
v kolekciách:
objednať reprodukciu

Je známe, že tvorbu významného francúzskeho maliara Simona Voueta počas jeho rímskeho pobytu (1613 – 1627) výrazne poznačila caravaggiovská orientácia. Prejavila sa najmä reflektorickým osvetlením scény a kompozičným riešením založeným na neutrálnom pozadí, potláčajúcom iluzívny priestor. Štýl veľkého majstra mu sprostredkovali rímski caravaggisti, okrem iných aj Orazio Gentileschi a jeho dcéra Artemisia.

V tomto slohovom názore namaľoval aj bratislavskú Sv. Katarínu – pred tmavým pozadím, s vylúčením všetkých vedľajších prvkov, aby nič nerušilo pôvab a noblesu svätice. Len niekoľko ľahko nahodených trsov naznačuje, že sedí na skale a opiera sa o svoje klasické martýrske atribúty – zlomené koleso, meč a palmu. Podľa Legenda aurea Jacoba de Voragine sv. Katarína odmietla ako kresťanka obetovať antickým bohom, preto ju odsúdili na smrť. Keďže koleso s nožmi, ktoré ju mali rozrezať a roztrhať na kusy, na jej prosbu Boh rozbil, na záver jej martýria ju sťali.

Simon Vouet počas svojho rímskeho pobytu pod vplyvom Quida Reniho, podobne ako ďalší maliari usadení v Ríme, potlačil tvrdosť i radikálnosť caravaggiovského štýlu výraznou lyrickosťou a zmyslom pre harmonické vyznenie kompozície. A tak, podobne ako z ďalších jeho diel, aj z tohto obrazu vyžaruje jemná zmyselnosť, zmiernená meditatívnosťou výrazu a sústredeným pohľadom mladej ženy. Profil a niektoré črty jej tváre pripomínajú Vouetovu talentovanú a krásnu žiačku Virginiu Vezzi, častý model jeho diel z tohto obdobia, s ktorou sa roku 1626 oženil.
 

Zuzana Ludiková ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.