datovanie:
miery: výška 103.3 cm, šírka 93.0 cm
výtvarný druh: maliarstvomaľba tabuľová
materiál: drevo
technika: tempera
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: O 320/b
tagy: kríž reťaz sprievod kôň meč plášť hradby rebrík
v kolekciách:
licencia: Creative Commons License voľné dielo
z celku: obojstranne maľovaný obraz oltárneho krídla, pochádza z Krásnej Hôrky
objednať reprodukciu stiahnuť

Neskorogotický obraz sa do majetku rodiny Andrássyovcov na Krásnej Hôrke dostal pravdepodobne až v 19. storočí cez umelecký obchod vo Viedni. Pôvodne bol zrejme súčasťou oltárnej archy, na čo by poukazovala aj kompozičná a farebná skladba tejto jeho zatiaľ jedinej známej tabule. Scéna so zázračným objavením hrobu sv. Štefana protomartýra pred zlatým pozadím bola v minulosti v strede plochy poškodená, a je preto doplnená náznakovou reštaurátorskou retušou. Predstavovala jeden z výjavov na sviatočnej strane oltára, dedikovaného možno priamo diakonovi sv. Štefanovi alebo viacerým rímskym martýrom obdobia raného kresťanstva (k najvýznamnejším patria sv. Vavrinec a sv. Vincent zo Zaragozy). Na pôstnej strane oltára – pašiovom cykle – sa uplatnil aj dramaticky poňatý výjav Nesenia kríža. 

Kompozícia je rozdelená do niekoľkých plánov, rafinovane prepojených diagonálnymi akcentmi ramien kríža a rebríka. Kým poprediu dominujú živo gestikulujúce postavy, v strede Kristus klesajúci pod tiažou kríža, v pravej hornej časti obrazu sa otvára hlboká krajinná scenéria s niekoľkými jazdcami pod zástavou, prichádzajúcimi na Golgotu. Detailne vypracované figúry vo vzrušenom pohybe ruka v ruke s tendenciou k expresívne, až groteskne zachyteným črtám vojakov na jednej strane a racionálne vybudovaná perspektíva uplatňujúca kontrast medzi architektúrou a krajinou na strane druhej, prispievajú k napätiu a dramatizácii deja pred vyvrcholením biblického príbehu. Tieto atribúty patria k charakteristike tzv. Podunajskej školy, poslednému z konzistentných slohových prúdov maliarstva medzi gotikou a renesanciou.

Hoci, ako presvedčivo doložil kurátor SNG Anton Glatz, tento obraz patrí priamo do kontextu tzv. Podunajskej školy (resp. rakúskeho maliarstva), jeho štýl nebol ani v oblastiach stredovekého Uhorska zvláštnosťou. Už staršia literatúra špekulovala o súvislostiach s niektorými oltárnymi tabuľami importovanými na prahu novoveku na stredné Slovensko. Kauzálna súvislosť medzi nimi síce neexistuje, figurálna typológia a predovšetkým krajinné prostredia na obrazoch Oltára sv. Heleny a sv. Egídia v Sásovej alebo Oltári sv. Anny a sv. Barbory v Jazernici však prezrádzajú zhodné pramene inšpirácie. Boli nimi grafické a maliarske predlohy nemeckých umelcov Lucasa Cranacha st. a Albrechta Altdorfera.

Dušan Buran ● 111 diel zo zbierok, SNG 2008