Mičinská noc

Milan Laluha vstúpil na výtvarnú scénu v druhej polovici 50. rokov 20. storočia ako príslušník mladého pokolenia, ktoré proti dogmám socialistického realizmu razantne postavili úprimnosť a vnútornú autenticitu výpovede, umenie „pevných a prostých tvarov“. Spolu so súčasníkmi – členmi Skupiny Mikuláša Galandu (1957) – ktorí sa prihlásili k odkazu jedného z najvýznamnejších predstaviteľov umeleckej avantgardy Slovenska, začal Laluha vo svojej tvorbe programovo rozvíjať princípy klasickej moderny a neo-moderny. Veľmi skoro objavil a našiel svoj charakteristický výtvarný vzorec, tzv. „laluhovskú formulu obrazu“ (Čepan), konštantný štýl, svojským spôsobom rozvíjajúci kubo-futuristické východiská.

Obraz stavia z veľkých hranatých a zaoblených foriem, kresaných priam sochárskym spôsobom. Zároveň však tvary oživuje farbou – typickým žiarivým, až ohnivým akordom, k červenej a k žltej pridáva zelenú a modrú farbu, doplňuje kontrastom čiernej a bielej. Raz volí mäkkú farebnú stupnicu, inokedy siahne po potemnelých tónoch a výsledkom je tlmený šerosvit. Obraz Mičinská noc je typickou ukážkou Laluhovej krajinomaľby, ktorú neraz ozvláštňuje aj figurálnym prvkom. Tematizuje tu duchovné rodisko svojej tvorby, stredoslovenskú dedinu Dolná Mičiná, krajinu detstva a mladosti, ktorá sa mu stala umeleckým osudom. Nie je ale maliarom púhych folklórnych námetov. S mimoriadnou, priam halucinačnou posadnutosťou variuje rozmanité podoby tohto sveta: dedinu v nočných a denných podobách, stromy i domy, zátišia, ženy a mužov, koscov i hrabačky. Výsledkom je obraz pohybujúci sa na zvláštnej hranici zobrazujúceho a nezobrazujúceho, tradičného námetu a netradičnej, modernej formy, archaickosti a novátorstva. Obraz ako zvláštna vizuálna fikcia a poetická metafora zároveň.
 

Katarína Bajcurová ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.