Generácia

Slovenské výtvarné umenie je chudobné na príbehy, ktoré by vyhoveli tradičným predstavám o umelcovi ako čudákovi a samotárovi, žijúcom na okraji spoločnosti, tvoriacom aj napriek nepriazni vlastného osudu či doby. Aj keď je prítomnosť Júliusa Jakobyho v slovenských dejinách doslovným naplnením takýchto legiend, je zároveň aj príkladom par excellence o triumfe moderného umenia tam, kde nemalo takmer žiadne predpoklady uspieť. Teda v prvorepublikových a povojnových Košiciach, na okraji akéhokoľvek hospodárskeho a kultúrneho diania. Tvorba Júliusa Jakobyho bola bytostne zviazaná s košickou malomestskou atmosférou, prostredím, ktoré jeho tvorbu a jeho samotného prestúpilo tak, že jediným spôsobom vyrovnania sa s traumou periférnej perspektívy bolo prijať ju za pôdorys vlastného umeleckého programu. Mikrosvet mestskej periférie mu odhalil všetky svoje tajomné i verejné zákutia. I keď málokedy prekročil rámec krčmových, pracovných či intímnych scén, dokázal prostredníctvom až karikatúrnej štylizácie gesta, mimiky a deformácie figúr zachytiť život v jeho kruto pravdivej, miestami až hyperbolizovanej podobe.

Tak ako sú Jakobyho sociálno-groteskné maľby reflexiou košického mestského folklóru, po stránke formálnej sú prienikom predovšetkým secesného expresionizmu a symbolizmu, sprostredkovaného Konštantínom Kövari-Kačmárikom a maďarskými symbolistami Károly Férenczym či Jozsefom Rippl-Rónaiom. V nečakane vzostupnom závere tvorby opustil v maľbe zažitú istotu grotesknej karikatúry a pokúsil sa odkryť absurditu života v jeho dramatickejších, viac existencionálnych rozmeroch v obraze Generácia. Záverečný výrazný akord jeho tvorby bol tak blízky vtedajším novofiguratívnym tendenciám, takže dnes sa jeho neskorá tvorba považuje za osobité potvrdenie tohto internacionálneho maliarskeho prúdu druhej polovice 20. storočia v domácom prostredí.
 

Beata Jablonská ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.