Kôň

Arnold Peter Weisz-Kubínčan (1898 – 1944?) sa snažil o originálne prepojenie expresionistickej štylistiky s tradičnou ľudovo-žánrovou maľbou: rázovitá oblasť Oravy na severnom Slovensku s nádhernou, divokou a civilizáciou nenarušenou prírodou sa stala inšpiračným zdrojom mnohých jeho diel. Vo svojom výtvarnom výraze bol viac antifolklórny, neliterárny, modernisticky špekulatívny, skutočnosť vnímal na panteistickom svetonázorovom základe, hrdinov a hrdinky svojich dynamických malieb videl v jednote ich prírodného a sociálneho bytia. Jeho život mal tragické vyústenie: bol deportovaný do koncentračného tábora, kde pred koncom druhej svetovej vojny zahynul.

Weisz študoval v Berlíne, a tak oproti iným slovenským modernistom bolo jeho poznanie a spracovanie podnetov expresionizmu oveľa dôvernejšie a rôznorodejšie. Hoci aj jeho ovplyvnila Benkova koncepcia, snažil sa byť menej patetický, zachovať si intelektuálny odstup. Maľbou chcel postihnúť dramatizmus, vnútorný rytmus krajiny, stavil na bezprostrednosť kontaktu vidieckeho človeka a prírody, s ktorou bol osudovo spojený. Obraz cválajúceho – letiaceho koníka na maľbe Kôň (1937) je vlastne personifikáciou tohto vzťahu, vyjadrením pocitov vytúženej voľnosti.

Obraz Weisz-Kubínčan vystavil na 64. výstave Umeleckej besedy slovenskej v roku 1938. Patrí k autorovým vrcholným dielam, absolútne reprezentuje nielen typické charakteristiky jeho zrelého  maliarskeho rukopisu (vrátane vypĺňania plochy obrazu šrafovaním, krivkami, čiarkami a  bodkami), ale je aj jedným z najpôsobivejších zobrazení motívu koňa ako symbolu slobody a  voľnosti v našom umení.

Katarína Bajcurová ● Moderna - to najlepšie, čo doma (v galérii) máme, SNG, 2012