Svadba (Dve postavy z albumu)

Z hľadiska „vnútornej angažovanosti“ a prehlbujúceho sa humanizmu umeleckej výpovede mala ďalekosiahle vyžarovanie tvorba pražského Slováka Cypriána Majerníka (1909 – 1945), kľúčovej umeleckej osobnosti mladej generácie. Dokázal vyjadriť nielen novú generačnú antiklerikálnu a národoveckú skepsu, ale citlivo absorboval narastajúcu rozpornosť doby: od druhej polovice 30. rokov sa v Majerníkovej maľbe stupňovali nové pocity duchovnej rozjatrenosti, existenciálnej osamelosti, emocionálnej účasti na krízových až katastrofických situáciách človeka vo vtedajšom svete.

Majerník sa vo svojej ranej tvorbe venoval tradičnej „slovenskej“ téme, jej videnie sa však vyznačovalo odstupom a nadhľadom. Často zasadzoval žánrovú scénu z dedinského prostredia do absurdných súvislostí a groteskných situácií, čím chcel poukázať na tmárstvo,zaostalosť slovenskej dediny,  z oslavy sa tak stávala paródia posvätných pojmov. 

Farbami žiariace Teliatko (1932) poukazuje akú stopu na Majerníkovom maliarstve zanechalo stretnutie so Chagallovou tvorbou počas študijného pobytu v Paríži, nostalgický, trochu idylický, ale blednúci film detstva a mladosti je v kompozícii Svadba | Dve postavy z albumu (1933) vystriedaný iróniou s náznakmi absurdity.

Katarína Bajcurová ● Moderna ...to najlepšie čo doma (v galérii) máme... (29. 3. - 30. 9. 2012 : Slovenská národná galéria, Bratislava)