Catcher No. 5

V umení pozorujeme v posledných desaťročiach alternatívne prístupy k „zobrazovaniu“ prírody, ktoré charakterizuje väčší rešpekt až pokora, spolupráca s ňou. Veľká zmena v tomto zmysle nastala v 60. rokoch 20. storočia (v čase založenia Greenpeace a iných ochranárskych organizácií) s rozvojom landartu, keď umelci a umelkyne prichádzali tvoriť priamo do prírody, kde sa ateliérom, nástrojom i materiálom stávala ona samotná (prípadne ich vlastné telo).

Obdobný prístup môžeme vidieť u súčasného autora Rastislava Sedlačíka, ktorého Lapače vznikli umiestnením v exteriéri, kde určitý čas pasívne prijímali rastlinný materiál (peľ, prach, hmyz), ktorý do nich napadal zo stromov.

Alexandra Tamásová ● Katalóg k výstave Do divočiny