K skupine amsterdamských maliarov, ktorí okolo roku 1630 vytvárali žánrové výjavy z vojenského života, tzv. cortegaardjes (ako skomolenie spojenia francúzskych slov corps de gards, strážnice) patril okrem Pietra Coddeho (1599/1600 — 1678) a Willema Duystera (1599 — 1635) aj maliar Pieter Quast. Jeho bratislavská kompozícia zachytáva jednu z častých a pritom charakteristických scén z vojnových čias — platenie výpalného.
Namaľoval okamih, keď vojaci nútia sedliakov odovzdávať peniaze — kontribúciu, výkupné, výpalné — čo sedliakom (kým mali čím platiť) zaručovalo dočasnú bezpečnosť a vojakom stály príjem. Scénu situoval do neurčitého tmavého priestoru, pravdepodobne exteriéru vojenského tábora so strážnym ohňom ako typickým znakom temnosvitnej maľby 1. pol. 17. storočia.
Kompozičný i obsahový stred výjavu, „zlatú baňu“ vojakov, tvorí sud; do neho sedliaci vkladajú peniaze, okolo neho je zoskupených aj osem postáv príbehu. Druhú dominantu scény svojím postojom, výzorom i odevom predstavuje veliteľ skupiny, ktorý dozerá na odovzdávanie peňazí so zbraňou v ruke. Hlavnú skupinu dopĺňajú symetricky dva „bočné“ výjavy — na jednej strane starena pri ohni, na druhej strane vojak, ktorý sa zaháňa a bije sedliaka. Oba „presvedčivé“ spôsoby vymáhania výpalného dokladajú krutosť a brutalitu vojny.
Pri maľovaní obrazu vychádzal P. Quast nielen z polarity sociálnych typov (vojaci versus sedliaci, víťazi versus ponížení, urodzený versus nízky stav), ale opozitá sa premietli aj do spôsobu maľby a zobrazenia. Ak veliteľa vojakov stvárnil s určitou noblesou, bravúrnym, splývavým rukopisom a vo farbách, ktoré evokujú Anthonisa Palamedesza, v prípade muža, ktorého bije vojak, či stareny pracoval voľnejšou maliarskou technikou a jeho postavy sedliakov sú typovo príbuzné zobrazeniam vidiečanov Adriaena Ostadeho.
Pri maľovaní vojenských scén slúžili Pieterovi Quastovi často ako predlohy nielen grafické listy (J. Callot), ale aj jeho vlastné diela. Nezriedka sa vracal práve ku kompozícii, ktorú poznáme aj z bratislavského diela, kde je ústrednou postavou veliaci dôstojník vymáhajúci výpalné. Túto rámcovú schému použil, hoci v rôznych obmenách, viackrát aj vo svojich „militáriách“ datovaných rokmi 1636 — 1644.
Ivan Rusina ●
RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.
volné dílo