Pobožná kobyla

Bazovského koníky, najčastejšie osamotené ťažné zvieratá, ostávajú zjavne viac pri zemi, bez pohybu, zachytené skôr v okamihu státia, odpočinku.

Obraz Oranžový kôň (1938) viac ako témou zaujme ostrým farebným kontrastom, svietivou neiluzívnou farbou, ktorú v tejto intenzite použil Bazovský azda prvý raz. Zviera stojí síce nehybne, ale jeho zafarbenie naznačuje nahromadenú energiu.

O niekoľko rokov mladšia Pobožná kobyla, možno aj preto, že už vznikla v období slovenského štátu, vyznieva celkom ináč. Zapriahnutá biela kobylka, avšak bez voza, odovzdane stojí pred kostolom. Vecný inventár obrazu je skromný — obrysy kostolnej veže, skupinky stromov, opodiaľ osamelý telegrafný stĺp, Bazovského leitmotív — sú len načrtnuté. Spolu s názvom však niečo napovedajú o vtedajšej atmosfére v spoločnosti. Apoteóza Slovenska sa kdesi vytratila.

Aurel Hrabušický ● Priateľstvo na ostrove Utópia (Medium.com)