Požehnanie pltníkov

Z jednotlivých predmetných rekvizít Bazovský postupne vytváral tvarovo zovšeobecňujúce znaky, hľadal ich rôzne varianty tvarových skratiek a tým umožnil ich viacznačné vyznenie. Podobný predmetný znak mohol predstavovať ostrov, ale aj kompu alebo plť. Vždy to bol pevný prvok uprostred pohyblivého vodného živlu, istota v nestálosti, avšak tá istota mohla byť vratká.

Je známe, že pltnícke remeslo zvlášť na hornom toku Váhu prinášalo značné riziká. Na druhej strane plavba pltí v tejto malebnej, stále trochu divokej krajine predstavovala vizuálne atraktívny námet, často využívaný výtvarníkmi i fotografmi.

V roku 1939 umelec namaľoval obraz Žehnanie (Pltníci), kde tento motív spojil s výraznou postavou žehnajúceho anjela, Anjela strážcu, ktorú zo stredoveku priamo do moderného obrazu preniesol Ľudo Fulla, ale o čosi neskôr aj on sám (Vianoce, 1936). Obrazu zrejme predchádzal temperový náčrt Požehnanie pltníkov, ktorý sa sústreďoval na jadro výjavu, na jeho nevyhnutné, určujúce prvky — mladá rodina na plti, kormidlujúci otec a matka, ktorá sa zrejme skláňa k dieťaťu v poľnej či prenosnej kolíske.

Ihlanovitá konštrukcia výjavu bude jedným z oporných bodov Bazovského ikonografie. Plť je krátka, životný priestor minimálny, ale na rozdiel od obrazu sa v náčrte anjel v zlatožltom rúchu znáša oveľa nižšie, až sa takmer dotýka pltníkovej hlavy — aj vďaka výrazným jasnožltým ťahom štetca na rúchu je ochranné gesto výraznejšie, akoby viac účinné.

Aurel Hrabušický ● Priateľstvo na ostrove Utópia (Medium.com)