Kľúčovým predstaviteľom maľby tzv. trhových a kuchynských zátiší bol nizozemský maliar Pieter Aersten (1508 — 1575). Jeho synovec a pravdepodobne aj žiak Joachim Beuckelaer nadviazal na jeho tvorbu, ďalej rozvíjal jeho odkaz a takisto sa stal popredným tvorcom tohto maliarskeho druhu.
Vytvoril celú škálu kompozícií na pomedzí žánru a zátišia — klasické výjavy z trhu so zeleninou, ovocím, rybami, hydinou, alebo ich zoskupenia v kuchyni či komore domu. Mnohé bohaté a hýriace zátišia však doplnil o drobnú moralizujúcu biblickú scénu v pozadí obrazu. Okrem toho však maľoval aj „čistý“ žánrový motív, napríklad trhový pult s rozloženými potravinami a jednou či dvoma postavami v popredí.
K takým kompozíciám sa radí aj bratislavské dielo. Zachytáva ženu pri pulte, na ktorom je — v diagonále a z nadhľadu — starostlivo naukladané ovocie (jablká, hrušky, čerešne, černice, čučoriedky, maliny) a zelenina (hrášok, cibuľa, mrkva, uhorky, redkvičky). Toto kypiace, opulentné a starostlivo namaľované zoskupenie plodov v pestrých farbách dokladá bohatstvo prírody, majstrovstvo umelca a je predstupňom zátišia ako samostatného žánru.
Obraz vznikol v 60. rokoch 17. storočia a najviac sú mu blízke Beuckealerove podobné kompozície s „trhovkyňami“ v Antverpách (1565, Museum van den Bergh) či Gőteborgu (1566, Konstmuseum). V bratislavskom diele však Beuckelaer okrem ženy zobrazil aj muža s vrecúškom okolo krku, ktorý má položenú ruku na jej pleci a akoby jej ponúkal hlávku kapusty (kelu?) aj s koreňom. Výjav je v predchádzajúcej odbornej literatúre označovaný ako trhová scéna, avšak nevládne zhoda v názoroch, kto predáva a kto kupuje: či predáva na trhu žena (Vacková 1989), alebo muž (Vaculík 1984).
Nizozemské trhové zátišia zo 16. storočia zobrazujúce množstvo potravín (ovocie, zelenina, ryby, zverina) boli síce príbehmi zo života, skrývali však zvyčajne aj iný význam. Ich výklad je možný iba v kontexte s figurálnym výjavom a často nie je jednoznačný (Wied 2002). Zátišie môže byť koncipované ako moralita, ktorá prostredníctvom symboliky nabáda k striedmosti alebo vystríha pred hriechom ako Voluptas Carnis — Rozkoš tela (napríklad vrecko s peniazmi, objatie na našom obraze).
Mnohé sexuálne alúzie v súvislosti so zobrazením trhových zátiší nemusia však mať negatívnu konotáciu. Latentné erotické narážky môžu evokovať plodnosť, hojnosť, úrodnosť zeme, môžu oslavovať silu a potenciu sedliaka, prípadne byť výrazom hospodárskej úspešnosti, znakom materiálnej prosperity.
Tretiu možnosť zobrazenia takéhoto typu zátišia predstavujú obrazy bez negatívneho či pozitívneho významového podtónu, koncipované ako alegórie Hojnosti, Plodnosti, prípadne výberom druhov ovocia a zeleniny ako Alegória leta.
Ivan Rusina ●
RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.
voľné dielo