Oltár sv. Martina a sv. Mikuláša

Majster z Okoličného

Oltárny triptych sv. Martina je pendantom podobného diela (Oltár sv. Príbuzenstva, resp. sv. Anny) a pochádza taktiež z rovnakej maliarskej dielne Majstra z Okoličného. Oba oltáre sú dnes umiestnené pri východnej stene lode Kostola Očisťovania Panny Márie v Smrečanoch. Vznikli v rovnakom čase – datovanie 1510 je na triptychu prítomné nenápadným, avšak (pri zatvorenej skrini) dostatočne čitateľným letopočtom na pevnom krídle so sv. Sebastianom.

Sviatočná strana na centrálnej tabuli sústreďuje postavy titulárnych svätcov – sv. Martina a sv. Mikuláša pred vysokým horizontom a náznakmi „kultúrnej krajiny“ s architektúrou hradu pod belasým horizontom za postavou sv. Martina a siluetou kostola vo vrchoch medzi figúrami. Podobne namaľované hnedo-sivé pahorky so stromami nachádzame aj na ďalších tabuliach z dielne, napr. na Ukrižovaní či Oplakávaní z bývalého hlavného oltára v Okoličnom. Obaja svätci sú znázornení v nariasených plášťoch so zlato-bielymi mitrami na hlave a biskupskými berlami v rukách – holobradý Martin podáva časť látky (v Legende aurea pôvodne časť svojho plášťa) žobrákovi zachytenému v menšej mierke na ľavej dolnej časti tabule; Mikuláša, tentokrát s bradou, rozoznať na základe iného atribútu – troch hrúd zlata, ktoré drží v ľavej ruke. Zlátenie dominuje aj sponám, ktorými majú na prsiach zopnuté plášte. Na pohyblivých krídlach dvojicu sprevádzajú dvaja západní cirkevní otcovia: vpravo sv. Hieronym (v pravej ruke kniha, v ľavej palica s krížom, na hlave kardinálsky klobúk) a vľavo sv. Gregor (pontifikálna berla s dvojitým krížom v pravej ruke, v ľavej kniha a na hlave pápežská tiara). Hoci aj ich postavy sú namaľované pred krajinným horizontom, nie je spoločný pre všetky tri scény (ako si to všimol už Fajt – DSVU Gotika 2003, 740-741). Viac než tretinu obrazovej plochy v pozadí vypĺňa zlátené brokátovanie, navrchu štylizované do poloblúkov. Podobným spôsobom sú dekorované aj ďalšie práce z ateliéru Majstra z Okoličného – okrem susedného Oltára sv. Príbuzenstva taktiež napr. krídla mladšieho Oltára Navštívenia v Košiciach.

Triptych pri zatvorenej skrini znázorňuje ďalšie štyri postavy: cyklus cirkevných otcov pokračuje sv. Ambrózom a sv. Augustínom, oboma biskupmi v strede (teda na opačných stranách pohyblivých krídel s dvoma ďalšími cirkevnými otcami). Na vonkajších (pevných) krídlach možno identifikovať vľavo sv. Krištofa s Ježiškom na pleci a vpravo sv. Sebastiana. Na rozdiel od sviatočnej strany oltára horizont za postavami na pôstnej strane je výrazne nižší a namiesto zlatého brokátovania tu dominuje belaso- ružová obloha (por. farebnosť tabúľ na krídlach Oltára Navštívenia v Košiciach). Len navrchu sa opakuje motív oblúkov, vytvorený zlatými konármi a listami na modrozelenom pozadí.  Predela oltára je na neutrálnej belasej ploche vyzdobená motívom dvojice anjelov držiacich Veronikino rúško s tvárou Krista. Okrem nej – podobne ako v prípade Oltára sv. Príbuzenstva – dominuje honosne inscenovaný erb donátora oboch triptychov, Krištofa zo Smrečian. Pozostáva z motívu ruky so zlatým rohom, vyrastajúcej zo zlatej koruny, v strede nečlenenej tmavomodrej plochy štítu vidno zlatú šesťcípu hviezdu. Klenot tvorí strieborná helma, s pštrosími perami, v ktorých sa opakuje rodový heraldický motív, prikrývadlá sú nahradené zlatými štylizovanými konármi.

Štýl Majstra z Okoličného je aj na tomto oltári rozoznateľný na prvý pohľad: Patrí k nemu suverénna figurálna kompozícia, autor však neostáva pri kopírovaní postáv, maliarsky ich dotvára do živých a presvedčivých celkov. Drapérie sú zachytené až manieristickým spôsobom, brokáty plášťov (sv. Mikuláš, sv. Ambróz) sugerujú materiálnosť drahej tkaniny. Kým mužský akt (sv. Sebastian – por. napr. podobne koncipovanú postavu sv. Erazma na oltári v Bardejove) nezaprie záujem o anatómiu ľudského tela, tváre svätcov vypracované s nemenším zaujatím miestami mierou svojej individualizácie pripomínajú konkrétne postavy. Nečudo, že pri sv. Krištofovi už bola sformulovaná hypotéza o kryptoportréte jeho menovca, donátora oltára – Krištofa zo Smrečian (DSVU Gotika, 740 – J. Fajt). Téza to je síce veľmi lákavá, no keďže azda ešte vyšší stupeň individualizácie vidieť napr. v postave sv. Hieronyma; na svoje potvrdenie si ešte bude musieť počkať. Inkarnát sv. Hieronyma je zároveň ukážkou psychologizujúcej podobizne s využitím jemnej modelácie, aká je v okruhu Majstra z Okoličného vyhradená len najdôležitejším postavám, teda Kristovi a Panne Márii. Kým identifikácia podielu majstra a rozlišovanie jednotlivých členov dielne sú niekedy pomerne obtiažne, obzvlášť v naratívnych scénach ďalších oltárov, v prípade izolovaných postáv smrečianskeho Oltára sv. Martina, zvlášť na sviatočnej strane nepochybujeme o rozhodujúcom podiele práce hlavného majstra. Jednoznačnou prácou pomocníka je potom veľmi nedbalo nahodené belasé pozadie, takže na viacerých miestach presvitá pôvodná podkresba.

datovanie:
miery: výška 180 cm, šírka 171 cm, predela 13 cm
výtvarný druh: maliarstvo
žáner: náboženský motív
v kolekciách:
materiál: drevo, lipa
technika: tempera, zlátenie
inštitúcia: Kostol očistovania Panny Márie v Smrečanoch

vyhľadávať podľa farieb diela