Veľké nesenie kríža

Martin Schongauer

datovanie:
miery: výška 28,6 cm, šírka 43 cm
výtvarný druh: grafika
žáner: náboženský motív
figurálna kompozícia
technika: medirytina
značenie:
inštitúcia: Moravská galerie v Brně, MG
tagy: kristus kríž muž vojak kôň
v kolekciách:

Na rozdiel od výjavu Nesenie kríža z pašiového cyklu dostáva toto už tradične prívlastok „veľké“, a to nielen pre ich odlišnú veľkosť, ale pre skutočne veľký rozmer tohto listu. Veď je to nielen najväčšia Schongauerova grafika, ale vôbec najväčšia, aká dovtedy vznikla. Pritom aj toto dielo vychádza z maľby iného autora, nizozemského maliara Jana van Eyck. Táto sa však nezachovala a známa je len z niekoľkých maľovaných kópií, vari najlepšie vo verzii uchovávanej v Szépművészeti múzeu v Budapešti. Zámerom oboch tvorcov bolo stvárniť veľký sprievod ľudí, hoci na rozdiel od svojho predchodcu ho Schongauer neumiestňuje do širokej krajinnej panorámy, ale v podstate sa sústreďuje len naň, najmä tým ako ho priam uzatvára do scény takmer bez pozadia. Tým zároveň nadväzuje na koncepciu svojho pašiového cyklu – ide predovšetkým o stvárnenie samotného deja, jeho dramatizáciu a psychologizáciu v jednaní či už jednotlivých aktérov či celej skupiny.

Napriek množstvu postáv je sprievod znázornený pomerne prehľadne. Schongauerovi sa tiež podarilo vynikajúco vyjadriť jeho pohyb. Pritom ostáva verný svojej schopnosti prekrývať a zakrývať, jednotlivé postavy nie sú len aditívne priraďované, ale sú rafinovane včlenené, priam vpletené do organizmu celku, hoci v čierno-bielom grafickom médiu mal oproti maľbe sťaženú úlohu. Zdá sa, že si bol vedomý týchto úskalí a nielenže ich zvládol, ale práve týmto napätím medzi neprehľadnosťou na prvý pohľad, no zároveň predsa dôslednou integritou jednotlivých postáv, zvýšil atraktívnosť „čítania“ obrazu.

Samotný výber témy na dielo tohto rozmeru neovplyvnila len výtvarná motivácia. V tejto súvislosti sa spomína Nová zbožnosť (lat. Devotio moderna) – laické náboženské hnutie šíriace sa v 14. a 15. storočí z Nizozemska. Jednoduchú tézu, že laik nemusí byť teologicky vzdelaný, ale mal by byť zbožný, naplnil nadčasovým spôsobom Tomáš Kempenský (rok. 1480 – 1571) v diele Nasledovanie Krista, ktoré do dnešných čias predstavuje po Biblii najviac vydávanú kresťanskú náboženskú knihu na svete.

V spleti množstva postáv, kráčajúcich na Golgotu, miesto blížiacej sa smrti, sa objaví tvár osamelého, nie však samého Ježiša s priamym pohľadom na diváka. A divák sa má rozhodnúť: v dave ľudí nájde akiste všeličo blízke – cez odevy, predstavujúce bezprostredný aktualizačný prvok deja až po rôzne prejavy ľudskej slabosti (afinita k pokleskom vlastným či svojich súčasníkov) – ale Ježišov pohľad je akoby neústupčivý, no zároveň prosiaci, vyžaduje skôr súcit a pomáha povzbudeniu: Vezmi svoj kríž a nasleduj ma. Compassio a Imitatio Christi – súcit a nasledovanie, ktoré patrili k hlavným cieľom pašiovej zbožnosti, vyjadrujú základné posolstvo aj tohto diela.

List patrí do vrcholného obdobia Schongauerovej tvorby, hoci, na základe niektorých datovaných kópií môžeme jeho vznik posunúť najneskôr do roku 1486. Vyznačuje sa vyzretou  technikou narábania s rydlom i aplikáciou výsledkov skúmania grafických prvkov a štruktúr šrafovania. A hoci jeho kopírovanie bolo výzvou len pre odvážnych, predsa sa ich zopár našlo – Max Lehrs opisuje 6 celkových kópií, pričom medzi ich autormi boli napr. Monogramista IC z Kolína, Václav z Olomouca alebo Israhel van Meckenem (zrkadlovo obrátená kópia). V oveľa väčšej miere sa s ním stretneme v maľbe i grafike ako inšpiráciou pre voľnejšie využitie, či už vzhľadom na celkovú kompozíciu alebo detaily niektorých postáv.

Dušan Buran ● Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500 (Slovenská národná galéria, 2017)