Krajina

    Dôvod, prečo je dielo považované za prácu Michaela Wutkyho (1739 Krems – 1822 Viedeň), je údaj zaznamenaný na podráme. Iný, prečo by mala byť krajinomaľba pripísaná tomuto rakúskemu maliarovi, ktorý medzi rokmi 1772 – 1785 viackrát navštívil Neapol a preslávil sa svojimi plátnami, zachytávajúcimi vulkanické erupcie Vezuvu, podľa môjho názoru neexistuje. Treba zdôrazniť, že napriek tomu, že dielo bolo pred desaťročím reštaurované, jeho stav nedovoľuje podrobnejšiu analýzu či datovanie. Dostupná fotodokumentácia však podporuje interpretáciu novým smerom.

Ernest Zmeták sa pôvodne domnieval, že ide o taliansku krajinu zo začiatku 19. storočia. Viaceré formálne prvky naznačujú, že východisko treba hľadať v okruhu tzv. Zoniënwoudschilders, čo je neveľká skupina bruselských maliarov inšpirovaných povestnými scenériami hlbokého lesa Soniaca Silva, ktorý sa nachádza južne od Bruselu a ktorým preteká riečka Zenne / Senne.

Jacques d’Arthois (1613 Brusel – 1686 Brusel) a Lodewijk de Vadder (1605 Brusel – 1655 Brusel) položili základy nového prístupu ku krajine, presnejšie k obrazom lesných interiérov, v ktorých rozhodujúcim kompozičným prvkom nie je charakter terénu alebo výhľad do krajiny, ale masívne staré stromy, mohykáni pralesa, pod korunami ktorých sa otvára pohľad na vyšliapanú cestičku pre hŕstku pocestných. De Vadder, obdivovateľ Rubensovho maliarskeho prejavu, ktorý sa mu podarilo úspešne implementovať do svojich krajín, vraj maľoval iba na menšie formáty. Naopak posledné výskumy dosvedčujú, že niektoré veľkoformátové kompozície, tradične pripisované d’Arthoisovi, sú dielom de Vaddera. 

Martin Šugár ● Z depozitára