Milan Bočkay patrí ku kľúčovým osobnostiam slovenského umenia 2. polovice 20. storočia. Svoju tvorbu založil na komplexnom mapovaní problematiky maliarskej ilúzie, pričom v celom svojom diele programovo vychádza z historicky najstaršej umeleckej techniky trompe l´oeil (z franc. očný klam), ktorú používa už od roku 1978.
Bočkay je príkladom modelového umelca, ktorý princípy trompe l´oeil realizuje zásadne na dvojrozmernej ploche obrazu. Napriek technickej dokonalosti, ktorou sa jeho práce vyznačujú, ich význam nespočíva len v divácky príťažlivých iluzívnych hrách a vizuálnych trikoch. Autor prostredníctvom tradičných maliarskych materiálov a postupov (plátno, olejová maľba) analyzuje samotné médium maľby, ale aj jeho vzťah k iným médiám, napríklad ku kresbe. Zaujíma sa o skúmanie hraníc médií, pričom simuluje jednu maliarsku techniku inou. Ilúziu akvarelovej maľby vytvára kresbou farebnými ceruzami, ilúziu kresby olejom a reliéfnosť pastózneho povrchu akvarelom.
Východiská analytickej maľby sú prítomné aj v olejomaľbe Štvorec v priestore, v ktorej autor skúma nielen možnosti maľby, ale predovšetkým konštrukciu obrazu a základný maliarsky materiál, akým je plátno. Na reálnom plátne vytvára prostredníctvom olejomaľby dokonalú ilúziu zvlneného plátna. Presvedčivú imitáciu nedokonale napnutého plátna umocňuje aj zobrazenie kruhu, ktorý nedokonalé pnutie a jednotlivé záhyby plátna dôsledne kopíruje. Samotný štvorec evokuje kresbu fixkou, ktorá je však vytvorená olejom na plátne, čím autor princíp ilúzie ešte znásobuje. Maľba Štvorec v priestore je jedným z prvých diel, kde autor redukoval námet na zobrazenie samotného materiálu obrazu – plátna. Tento problém autor ďalej rozvinul v cykle Rám a plátno (1985-1987).
Barbora Geržová ●
Virtuálna galéria NG