Thália a Terpsichoré

Okolo roku 1718 Nicolas Vleughel namaľoval štyri formátom neveľké kompozície s motívom gréckeho boha Apolóna sprevádzaného deviatimi múzami, bohyňami tvorivej básnickej inšpirácie: Kalliopé (epická poézia), Klio (história), Euterpé (lyrická poézia), Thália (komédia), Melpomené (tragédia), Terpsichoré (tanec), Erato (milostná poézia), Polyhymnia (vážny spev) a napokon Uránia (astronómia).

Renesanční a barokoví umelci zobrazovali spolok Múz v rôznych formáciách (k najznámejším patrí Raffaelova kompozícia, kde sú všetky spolu s Apolónom zachytené na Parnase). Rozčlenením skupiny Múz do štyroch kompozícií nadviazal Vleughel na svojho predchodcu, francúzskeho maliara Eustacha Le Sueur, ktorý v rokoch 1647 – 1650 vytvoril pre parížsky Hôtel Lambert päť obrazov do tamojšieho Kabinetu múz (dnes Paris, Louvre). Le Sueur prvé tri postavy bohýň (Terpsichoré, Urániu, Calliopé) spodobil samostatne a ostatné zoradil do trojíc.

Nicolas Vleughel naproti tomu namaľoval na prvom obraze Apolóna sprevádzaného Caliopé, Clio a Melpomene, na druhom Urániu a Polymniu, na treťom Erato a Euterpe a na poslednom, bratislavskom obraze, zobrazil dve múzy Terpsichoré a Tháliu s ich klasickými atribútmi. Výjav ovláda barokový rytmus plných tvarov oboch ženských postáv komponovaných v smere prekrížených diagonál. Zatiaľ čo však tancujúca figúra Terpsichoré s bubienkom dynamizuje celý výjav špirálovitým pohybom tela, vejúcim rúchom, pričom jej esovitý pohyb postavy znásobuje aj stočený kmeň vŕby, sediaca Thália, ktorá sa k nej obracia s divadelnou maskou na tvári, opierajúc sa druhou rukou o knihy pri nohách, akoby odpočívala a len sa unavene prizerala. 
 

Ivan Rusina ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.