Posledný súd

Simone dei Crocifissi – dielňa autora

datovanie:
miery: výška 45.0 cm, šírka 94.3 cm
výtvarný druh: maliarstvomaliarstvomaľba tabuľová
žáner: náboženský motív
materiál: drevená tabuľa
technika: tempera
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: O 5478
tagy: kristus anjel oheň kríž mandorla trest súd
v kolekciách:
objednať reprodukciu

Verzia Posledného súdu na maľbe SNG má pôvod v byzansko-talianskom umení 13. storočia. Jej dominantu tvorí v osi obrazovej plochy Kristus, tróniaci v bielo-zlatej mandorle posiatej hviezdami. Okolo neho a za ním sa v jednom rade zhromaždili anjeli; v popredí po oboch stranách stoja Bolestná Panna Mária vľavo a sv. Ján Krstiteľ, v ruke s nápisovou páskou vpravo. Anjeli vedľa nich zakaždým držia niektoré z nástrojov umučenia Krista (arma Christi) – pri Márii je to kríž s tŕňovou korunou a tromi klincami, pri sv. Jánovi potom kópia a palica so špongiou. Jediným priestorovým elementom obrazu je sivý skalnatý terén pod nohami – inak  dominuje len zlatá plocha pozadia. A predsa, skaly od figurálnej skupiny a Krista – Sudcu oddeľujú duše hriešnikov čakajúcich na svoju spásu: Vľavo (pod Kristovou žehnajúcou pravicou) sú v dvoch sarkofágoch duše spasených, vpravo potom horia v dvoch hroboch duše zatratených. Kým prvú skupinu zastupujú postavičky odeté v neutrálnych svetlých rúchach, u hriešnikov si maliar dal záležať na diferenciácii: nájdeme medzi nimi kráľa s korunou na hlave, mešťanov, ale tiež biskupa s mitrou a niekoľko rehoľníkov s tonzúrami. 

Maľba zaujme najmä svojím neobvyklým horizontálnym formátom, ukončeným navrchu jedenkrát odsadeným oblúkom vo forme oslieho chrbta. Tvar poukazuje na možnú pôvodnú funkciu – totiž oltárneho štítu (tal. dossale). Už v 13. storočí sa podobné tabule vyskytovali aj nezávisle od oltárov; ich autonómne využitie o sto rokov neskôr je však nutné považovať už za zastarané. 

Rovnako konzervatívny sa javí aj štýl maľby. Súvisí s tradíciou byzantskej ikonomaľby, zvlášť oblasť Benátok od začiatku 13. storočia tvorila jej bránu do celej latinskej Európy. To bol aj dôvod, prečo doterajšie bádanie situovalo tabuľu práve do benátsko-padovskej oblasti (Pujmanová 1987). Jednako; obraz nie je ikonou v pravom slova zmysle, taktiež technológia, kompozícia aj typológia postáv poukazujú na talianske umenie trecenta. Na rozdiel od ikonomaľby, dôraz je tu položený na modeláciu tvárí, ale aj telesných tvarov skrytých pod odevmi. Okrem farebných harmónií plášťov, v ktorých dominujú okrové a červené tóny, maliara charakterizuje obľuba tmavých inkarnátov, tenké údy Ukrižovaného, malé oči a hlavy anjelov lemované vencom vlasov. Svätožiary sú na zlatom pozadí vytvárané výlučne puncovaním bodovými matricami. Celá kompozícia sa vyznačuje prísnou symetriou (vrátane štylizácie skalného podložia), sklonom k typizácii postáv a až dekoratívnym pátosom. 

Zuzana Ludiková ● LUDIKOVÁ, Zuzana - BURAN, Dušan. Talianska maľba = Italian Painting. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2013. 242 strán. ISBN 9788080591748.