Anthony Jansz. van der Cross bol hlavou rozvetvenej maliarskej rodiny usadenej v Haagu, ktorá sa venovala predovšetkým maľbe krajín. On sám, rovnako ako viacerí maliari tejto rodiny, maľoval veduty a topografické pohľady na Haag. V 17. storočí malo toto mesto povesť „najväčšej dediny“ v Európe a tak maliari bežne zobrazovali aj jeho okrajové časti ako „skladačku“ viacerých obrazov. Stred kompozície tvoril zvyčajne veľký obdĺžnikový obraz Haagu a po jeho obvode, pripomínajúc prstenec, bolo umiestnených niekoľko obrázkov, ktoré zachytávali jednotlivé lokality v okolí (Rijswijk, Wateringen, Monster, Loosduinen, Scheveningen, Huis ten Bosch a pod.).
Na základe väčších rozmerov, výškového formátu a techniky maľby na plátne je však v prípade nášho bratislavského obrazu zrejmé, že dielo vzniklo ako samostatná kompozícia a nebolo časťou väčšieho, neskôr rozdeleného celku. Anthony Jansz. de Croos tu namaľoval vidiecku krajinu na pozadí s dedinou, ktorej dominuje kostolná veža.
Kompozične aj ikonograficky dielo patrí k obrazom, ktoré zobrazovali lokality v okolí Haagu. Konkrétne určenie miesta a jeho topografiu zvyčajne umožňuje určiť až architektúra, zoskupenie budov či silueta veže. Práve na základe tvaru veže je pravdepodobné, že Anthony Croos na našom obrázku zobrazil dedinku s kostolíkom v Rijswijku, neďaleko Haagu.
Pri maľovaní krajiny pracoval so systémom viacerých priestorových plánov, striedaním svetlých a tmavých pásov. Zatiaľ čo prvý plán, ktorého dominantu tvorí osamotený, bravúrne prekreslený mladý strom v popredí, je zvýraznený kopčekom, akýmsi pyramidálnym „klinom“ do krajiny, ďalšie priestorové plány radil maliar prísne geometricky a paralelne za sebou.
Neveľkú dedinu namaľoval ako skupinu domčekov, skrytých medzi stromami v pozadí na vzdialenom horizonte. Nízku a plochú krajina však porušil vertikálnymi dominantami. Okrem osamelého stromu ich tvorí vežička dedinského kostola a veterný mlyn ako atribút holandskej krajiny. Hoci mlyn stojí asymetricky, osamotene, patrí k dedine a vytvára profánny protipól ku kostolu.
Krajina je bez postáv či oživujúcej stafáže, stopy človeka signalizujú len viaceré drevené ploty, kopy sena, či ušliapaná a konskými povozmi vyjazdená cestička. Vysoká obloha s kupolovitými mrakmi a jemné presvetlenie krajiny vyjadruje maliarovu rezignáciu na presnú topografiu miesta, naopak dokladá jeho úsilie evokovať atmosféru nostalgickej krajiny.
Ivan Rusina ●
RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.
volné dílo