Giulio Cesare Procaccini - Krst Kristov

Maľba zobrazuje Jána Krstiteľa nad skláňajúcim sa Kristom pri krste v Jordáne, čoho svedkami sú dvaja anjeli a z roztvoreného neba k nim zostupuje Duch Svätý v podobe holubice. Kristus má ruky prekrížené pri hrudi, jednou nohou stojí v Jordáne, druhú, ktorou sa opiera o skalu, má ohnutú v kolene. Sprava drží nad ním Ján Krstiteľ mušľu. Diagonálu, ktorá vznikla postupným radením aktérov za seba, vyvažuje protichodný pohyb Krista. Postavy sú zdôraznené osvetlením. Pri formálnych dozvukoch manierizmu, ako sú graciózne pohyby postáv a chladná tonalita chromatického impasta, sa súčasne ako nový barokový obsah diela prejavuje emocionalita nevšedným používaním svetla.

Autor monogramom signovaného obrazu Giulio Cesare Procaccini tvoril vo veľmi významnom prelomovom období milánskeho maliarstva ovplyvňovanom v tom čase názormi synovca svätého Karla Boromejského kardinála Federica. V Procacciniho diele identifikovali jeden pašiový cyklus veľkých formátov namaľovaný na bližšie neznámu objednávku pre sakrálny priestor. Existujú aj úvahy, ktoré bratislavský obraz štýlom, témou a aj rozmerom zaradili do tejto série, zmeniac aj ikonografiu cyklu skôr vzťahovanú na posledné dni Krista, aktuálne na život Krista. Ukrižovanie (Vztýčenie Kríža) v Edinburghu (National Gallery of Scotland) bolo vydražené v Christie’s zo zbierky Nathanaela W. J. Strodeho. Korunovanie tŕním v Sheffielde (Graves Art Gallery) kúpili prostredníctvom Colnaghi od Národnej únie baníkov. Bičovanie Krista v Bostone (Museum of Fine Arts) získali z londýnskej dražby v roku 1981. Judášov bozk bol v zbierke Thomasa Herrisa v Londýne v roku 1937, neskôr v Španielsku (1945), na predaj ho ponúkli u Piera Corsiniho v New Yorku v roku 1993 a u Sotheby’s tamže v roku 2007. Krst Krista z Kráľovej pri Senci ponúkli do dražby zbierky Jána Pálffyho jeho dedičia v roku 1909.

Vymenované obrazy boli zaznamenané najskôr na prelome 20. storočia. Domnelá možná kompletná znalosť pašiového cyklu viedla k viacerým rozdielnym hypotézam ohľadom pôvodného účelu a umiestnenia. Ukrižovanie, Korunovanie tŕním a Bičovanie Krista kvalifikovali ako hlavný oltár s dvoma bočnými oltármi pripravené do priestoru zasväteného Sv. Krížu, možno milánskeho Kostola San Gerolamo. Vezmúc do úvahy existenciu Judášovho bozku, sériu rovnako veľkých obrazov interpretovali ako štyri obrazy pašiového cyklu v koncepcii analogickej realizácie Petera Paula Rubensa (1577–1640) pre rímsku Kaplnku sv. Heleny (Sta Croce in Gerusalemme). Rovnaký formát má aj Procacciniho obraz Extáza svätej Márie Magdalény vo Washingtone (National Gallery of Art) vytvorený najpravdepodobnejšie pre janovský rod Doria spolu s viac ako tuctom ďalších obrazov. Nepredpokladá sa, že by mohol byť súčasťou zmieňovanej série. Lákavú predstavu o existencii monumentálneho cyklu zo života Krista ale predsa spochybňuje. V Extáze svätej Márie Magdalény sa svätici zjavujú v nebeskej sfére dvaja anjeli, z ktorých jeden hrá na husle a druhý pozorne načúva. Dve skupiny sú prepojené pohľadmi, gestami a farebnými tónmi zjednocujúcimi priestor. Rovnaká senzualita, dráma a priestorová logika, ako aj chromatika a plastickosť sú vlastné vybraným dielam, na ktorých sa prejavili nároky kladené na výtvarné umenie protireformačnej éry.

Zuzana Ludiková ● Talianska maľba / Italian Painting

datovanie:
miery: výška 215.0 cm, šírka 147.8 cm (obraz)
výška 250.0 cm, šírka 190.0 cm (rám)
výtvarný druh: maliarstvo
žáner: náboženský motív
v kolekciách:
materiál: plátno
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: O 93
licencia: Creative Commons License voľné dielo