The Ruskinovce Madonna

Majestátna Madona z Ruskinoviec je jednou z najvplyvnejších gotických sôch zo Spiša. Jemná štylizácia do esovitej línie podčiarknutá naklonením hlavy k Ježišovi, dynamizuje inak kompaktný tvar vysokej skulptúry. Sochár na niekoľkých miestach doplnil drevené časti – napr. na ľavom boku pribudli dva záhyby upevnené kolíkmi – čo je znakom náročnej technológie. Ježiš drží v ľavej ruke stehlíka. V stredovekých teologických spisoch (napr. Albertus Magnus), je tento vták symbolom Pašií a Zmŕtvychvstania: svojím ostrým zobákom rozdrví pevnú škrupinu semien bodliaka, tak ako Kristus svojou obeťou spasí ľudstvo a vstane z mŕtvych. Madona bola pôvodne asi určená pre skriňu krídlového oltára; súdiac podľa mladších analógií
(oltár z Bušoviec alebo Mariánsky oltár z Lomničky – oba dnes v SNG) ju mohli po stranách sprevádzať štyri menšie figúry svätíc vo forme tzv. Viereraltar.

Spolu s Madonou z Toporca I (Budapest, Magyar Nemzeti Galéria) a Madonou v Novom Sade (Nowy Sądz) sa ruskinovská socha podieľala na vytvorení základného typu gotickej mariánskej skulptúry, rešpektovaného na Spiši a v Malopoľsku aj po polovici 14. storočia. Vyznačoval sa pomerne veľkým telesným objemom zvýrazneným na prednej „fasáde“ figúry miskovitými záhybmi, ktoré sa uplatnili medzi relatívne bohatými kaskádami drapérie spod oboch rúk Márie. Pri väčšine sôch sa nezachovala pôvodná polychrómia, autentické vyznenie treba preto rekonštruovať len z jej zvyškov. Zaiste však využívala kontrast zlatého lemu plášťa a jeho – možmo – belasej farby.

Slohové súvislosti s malopoľskými madonami naznačujú, že aj na Spiši na prelome 13. a 14. storočia vrcholil dopyt po kvalitných mariánskych retabulách. Na ne sa asi špecializovali dielne, dodávajúce svoje práce do širokého okolia. Tak sa dá vysvetliť nielen opakovanie niektorých motívov, lež aj ich selekcia alebo vzájomná kombinácia.

Dušan Buran ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.